Zamenhofov deň

Zamenhofov deň (15. december) je najviac oslavovaným sviatkom esperantskej kultúry. Pripadá na deň narodenín Ludvika Lazara Zamenhofa (1859 – 1917), iniciátora jazyka esperanto. S cieľom osláviť, organizujú mnohí esperantisti, esperantské kluby a organizácie po celom svete v tento alebo blízky deň špeciálne stretnutia. Kvôli ideálom spojeným s esperantom a blízkosti zimného slnovratu a Vianoc si účastníci takýchto stretnutí často vymieňajú malé darčeky (predovšetkým knihy v esperante) a blahoželania. Niekedy sa počas týchto stretnutí konajú aj prednášky o osobe L.L. Zamenhofa.

Tento článok je súčasťou seriálu Esperanto
Téma Esperanto
Esperanto
Akadémia esperanta · Gramatika · Slovníky · Esperantológia · Abeceda · Číslovky · Fundamento · lernu!
Organizácie
UEA · TEJO · EEU · E@I · BEMI · SAT · Slovenská esperantská federácia · Slovenská esperantská mládež · OSIEK · Esperantské kluby · Katolícki esperantisti · Esperantské múzeum
Dejiny
L. L. Zamenhof · Boulonská deklarácia · Ido-schizma · Kríza ata/ita · Moresnet · Interhelpo · Pražský manifest · Bona Espero · Esperantské mesto
Esperantská kultúra
Esperantské stretnutia (UK – IJKSES) · Finvenkizmus · Homaranizmus · Hudba · Pasporta Servo · La Espero · Symboly · Esperantista · Rodení hovoriaci · Zamenhofov deň
Esperantská literatúra
PIV · Autori · Esperantský komiks · Esperantské časopisy · Wikipédia
Uhly pohľadu
Propedeutická hodnota · Reformy · Odpor · Porovnanie s Idom, s interlinguou, s Novialom
Wikimedia
Portál · Vikipedio · Vikivortaro · Vikicitaro · Vikifontaro · Vikilibroj · Vikiversitato · Viknovaĵoj · Vikivojaĝo
Vikikomunejo · Vikidatumoj · Vikispecioj

Iné poňatie

Niektorým esperantistom sa nepáči prehnané oslavovanie života jediného konkrétneho človeka a navrhujú oslavovať 15. december ako Deň esperantskej literatúry alebo Deň esperantskej knihy. Nabádajú preto esperantské organizácie, ktoré organizujú oslavy tohto dňa, aby do ich programu zahrnuli aj recenzie nových kníh alebo prednes poézie, prípadne aby vydavateľstvá v tento deň zverejňovali svoje plány. Jednotlivci sa môžu zapojiť tak, že si kúpia novú knihu, začnú knihu písať alebo podobným spôsobom prispejú k rozvoju esperantskej literatúry.

Pôvod tradície

Návrh oslavovať jeden konkrétny deň ako stredový esperantský sviatok podporoval aj sám Zamenhof, odmietal však, aby týmto dňom bol deň jeho narodenín. Navrhoval, aby týmto dňom bolo výročie vydania prvej učebnice esperanta alebo začiatok jari na severnej pologuli. Neskôr však zvíťazil návrh skupiny intelektuálov a aktívnych členov esperantského hnutia (patrili medzi nich o. i. Julio Baghy a Nikolaj Nekrasov) a za esperantský sviatok bol zvolený 15. december. Zamenhofov deň sa oslavuje už od 20. rokov 20. storočia.

2009

Vzdávanie pocty pri hrobe Zamenhofa počas Zamenhofovho dňa 2017, v roku 100. výročia smrti

Výročie 150. Zamenhofových narodenín bolo 15. decembra 2009 oslávené významnými udalosťami. Rada mesta Białystok v ten deň slávnostne otvorila nové Zamenhofove stredisko[1] a v New Yorku prebehlo sympózium k pocte Zamenhofa s vystúpením Ariky Okrent, Humphreyho Tonkina a iných profesorov.[2] Internetový vyhľadávač Google zobrazoval pri tejto príležitosti počas dňa vo svojom logu esperantskú vlajku (Google Doodle) [3][4] vďaka čomu naň kliklo približne 2 milióny ľudí a prečítali si o článok na Wikipédii o esperante alebo Zamenhofovi.[5]

Referencie

  1. limako. Esperanto Today [online]. Esperanto League for North America, 2009-12-12, [cit. 2012-02-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. Zamenhof Symposium [online]. [Cit. 2012-02-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. CLAY, Denise. LL Zamenhof Honored By Google [online]. Huliq, 2009-12-15, [cit. 2012-02-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. Google festas la Zamenhof-tagon [online]. [Cit. 2012-02-19]. Dostupné online. (po esperantsky)
  5. BLAHUŠ, Marek. Google: Reklami Esperanton... sen esperantistoj. La Ondo de Esperanto, 2010, čís. 2 (184), s. 8. Dostupné online.

Pozri aj

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zamenhofův den na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.