Historický a archeologický komplex Bolgaru

Mešita bola jednou z hlavných budov komplexu. Je vystavaná z bieleho vápenca a má tvar štvoruholníka (obdĺžnika) o rozmeroch 32x34 metrov. Mala 20 vnútorných stĺpov podopierajúcich drevenú štítovú strechu. K severnej stene priliehal klenutý vstupný portál a vysoký minaret. Steny boli omietnuté a posilnené vonkajšími podperami. Mihráb bol umiestnený na južnej strane a bol orámovaný bohatou ornamentálnou rezbou. Mešita prešla v 14. storočí viacerými rekonštrukciami. Najprv bol prearanžovaný interiér, v 40. rokoch 14. storočia boli k mešite pridané štyri nárožné veže, rámy okien a dverí, predsiene a vonkajšie dekoratívne výklenky. V súčasnosti je na tomto mieste zrúcanina stien, rohových veží, základy portálov a stĺpov, ako i rekonštruovaný minaret. Mešita bola viackrát detailne preskúmaná (1892, 1915, 1946, 1964 – 1966) a konzervovaná (1965 – 1966, 2003 – 2005, 2010 – 2012), rekonštrukcia celej stavby sa zatiaľ neplánuje.[12]

Veľký minaret bol 24 metrov vysoký a na fasáde obsahoval arabské nápisy (výňatky z Koránu). Vystavaný bol z vápenca. V roku 1841 sa zrútil a jeho stavebný materiál bol okamžite zhromaždený miestnym obyvateľstvom na stavebné účely. Minaret bol najmä pre náboženské záujmy obnovený podľa kritérií Benátskej charty, no nejde o skutočnú pôvodnú podobu. Dnešná stavba stojí na základe prvého minaretu a turisti, či pútnici ho môžu bezplatne využívať ako vyhliadkovú plošinu.[12]

Východné mauzóleum

Bolo postavené z bieleho kameňa (vápenca a tufu) v 30. rokoch 14. storočia vrámci staviteľských prác spojených s druhou rekonštrukciou mešity. Je vystavané vo forme orientálnych moslimských hrobiek s vyčnievajúcim portálom a slúžilo ako rodinná hrobka šľachtického rodu Burašbekovcov. Centrálna osemuholníková stavba s plánom o strane 10,8 metra a s kupolou (dnes pod ihlanovou strechou) má vchod z juhu. Pozdĺž okrajov osemuholníkovej štruktúry zostávajú stopy dekoratívnych výklenkov. Na začiatku 18. storočia bolo prestavané na kresťanský Kostol svätého Mikuláša a bolo v doň pridaných niekoľko kresťanských prvkov. V mauzóleu sa našlo sedem rozpadnutých drevených, alebo kamenných hrobiek, v niektorých boli nájdené i pozostatky. V súčasnosti budova slúži ako múzeum archeologických predmetov.[13]

Severné mauzóleum

Bolo podobne ako východné mauzóleum postavené v 30. rokoch 14. storočia v súvislosti s dokončením druhej rekonštrukcie hlavnej mešity. Stavba bola postavená z vápenca, pri opláštení sa použili tufové bloky. Má obdĺžnikovitý pôdorys s rozmermi 13x18 metra. Pôvodne malo stanovú strechu a vyčnievajúci portál. Slúžilo ako rodinná hrobka bolgarskej šľachtickej rodiny, v 18. storočí bolo využívané ako kláštorná pivnica. Z pôvodného vzhľadu ostali len základy.[14]

Chánova hrobka a Malý minaret

Malý minaret sa nachádza pol kilometra južne od mešity poblíž Chánovej hrobky. Bol postavený v druhej polovici 14. storočia podľa vzoru Veľkého minaretu, stavitelia využili tuf a biely vápenec. Plán minaretu je štvorec s dĺžkou strany 4,8 metra. Skladá sa z dvoch valcových priestorov položených na sebe a kužeľovej strechy. Bez strechy stavba meria 10 metrov. V jeho vnútri sa nachádza 45 schodov vedúcich do horného priestoru s nízkym bubnom. Oblúkový vstup do minaretu a výklenky na západnej strane sú bohato zdobené jemnými rezmi kameňa. Stopy dekorácie sa nachádzajú aj v hornej kruhovej časti. V historických prameňoch sa spomína až od roku 1712.[14]

Hrobka sa nachádza 15 metrov severne od Malého minaretu v priestoroch bývalého cintorína. Bola postavená v ranom 14. storočí, v polovici storočia bola rekonštruovaná a doplnená na komplex štyroch hrobiek. Vybudovaná bola z bieleho vápenca na štvorcovom pláne so stranou 8,5 metra. Ako strecha poslúžila malá kupola, budova nemala portál. V historických prameňoch sa spomína od 18. storočia.[15]

Čierna komnata

Budova sa nachádza 400 metrov južne od mešity, a približne rovnako je vzdialená aj od Malého minaretu. Bola vybudovaná z bieleho vápenca v polovici 14. storočia. Dvojposchodová budova o výške 9,5 metra bola vystavaná na štvoruholníkovej kubickej základni o rozmeroch 10x10 metrov. Má osemuholníkovú vertikálnu strednú časť a pologuľovitú kupolu na nej. Centrálna miestnosť zostala nedotknutá, bola však súčasťou väčšieho komplexu s bočnými chodbami s arkádami a s portálom s predným schodiskom. Kupolovitá miestnosť vo vnútornej vrstve budovy je omietnutá a zdobená alabastrovým tvarovaním, ktoré obsahuje profilové tyče, hviezdicové rozety, stĺpy s hlavicami. Účel budovy nebol dodnes plne odhalený, mohlo ísť o súd, madrasu alebo nemocnicu.[16]

V komplexe sa nachádzalo viacero kúpeľov zo 14. storočia. (Liečebný dom č. 1 vo východnej časti na úpätí, Kúpeľný dom č. 2 v západnej časti na úpätí, Kúpeľný dom č. 3 v blízkosti rieky, Kúpeľný dom „Červená komnata“ (palata), Kúpeľný dom „Biela komnata“ (palata) a Liečebný dom „Východná komnata“ (palata). Zachované však zostali len ruiny niektorých budov. Ako vodná nádrž slúžilo jazero „Galanskoje“[17]

Centrálna miestnosť "Bielej komnaty"

Ide o ruiny zo 14. storočia. Dnešný vzhľad ruín vznikol po návšteve cára Petra Veľkého, ktorý prikázal starí ruiny zachovať. Vtedajší reštaurátori však budovu nezakonzervovali do pôvodného stavu, ale použili červenú tehlu v Rusku charakteristickú pre 17. a 18. storočie. V jednej miestnosti boli umiestnené náhrobné kamene s arabskými nápismi a oddelené fragmenty týchto dosiek posilnili južnú stenu budovy. Už z 18. storočia pochádza podrobný topografický popis. V roku 1887 sa uskutočnili prvé archeologické vykopávky alebo skôr vyčistenie miesta. Podľa vtedajšej tradície i výskumu šlo pôvodne o kúpele. Druhé výskumy sa uskutočnili v rokoch 1979 – 1983 a potvrdili, že šlo o kúpeľný dom, ktorý fungoval asi 30 rokov, ale v 60. rokoch 14. storočia bol čiastočne zničený a opustený. Obsahoval šatňu, teplé i studené kúpele a ďalšie miestnosti.[17]

Výskumy z rokov 1983 – 1993 odhalili pozostatky ďalších kúpeľov nazvaných Východná komnata (alebo Chánove kúpele). Kúpele existovali koncom 13. storočia a patrili k najväčším v meste. Ich rozmery boli 39x11 – 19 metra. Ďalšie štyri stavby považované za kúpeľné domy boli preskúmané v kopcovitej časti lokality a v údolí dnes už neexistujúcej rieky Melenka na oboch jej brehoch.[18] Najznámejším kúpeľným domom v tejto oblasti komplexu bola tzv. „Červená komnata“ (palata), ktorá sa nazýva podľa farby interiérovej výzdoby. Nachádza sa na spodnej časti terasového svahu pobrežia bývalej rieky Melenka severne od komplexu mešity katedrály. Kúpeľný dom s komplikovaným plánom a pomerne veľkými rozmermi (30x12 – 24 metra) bol postavený v polovici 14. storočia a nakoniec bol zničený v 30. rokoch 15. storočia. Súdiac podľa veľkosti a bohatosti výzdoby Červenej komnaty v nej existovali verejné kúpeľne pre prosperujúce obyvateľstvo mesta. Bolo v nej objavené aj malé množstvo fragmentov riadu a numizmatické nálezy, čo vedie k domnienke že priestory neboli vyhradené len pre elitu mesta. Kúpeľný dom bol vrámci rekonštrukcií čiastočne zachovaný, naplnený pôdou a ohradený kamennou priehradou, ktorá ho mala ochrániť pred vodou z rieky.[18]

Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky

Mestečko sa nachádza za južnými hranicami hlavného areálu Bolgaru asi dva kilometre od rieky. Tvarom pripomína lichobežníkové usporiadanie veľkého komplexu nad ním a bolo opevnené dvomi pásmi ochranných bariér. Nachádza sa v ňom niekoľko ruín budov z tufu, vápenca, pieskovca a mačacích hláv. Hlavnú pozornosť tu upútajú rekonštruované pozostatky pylónov vstupnej brány a pozostatky budov.[19]

Chrám bol vystavaný v rokoch 1732 – 1734 v ruskom architektonickom štýle a je teda od ostatných stavieb značne odlišný. Vznik kláštora a chrámu na pôvodne moslimskom a tatárskom území bolo vnímané ako prejav rusifikačnej cárskej politiky. Na výstavbu chrámu boli zrejme použité aj materiály z okolitých ruín. Vystavaný bol zrejme na mieste Chánovho paláca a niektoré bolgarské budovy boli používané mníchmi z kláštora. Po zániku monastiera a vzniku ZSSR kostol plniť svoju funkciu a od 60. rokov funguje ako výstavná sieň miestnych archeologických nálezov.[20]