Novodievčí monastier

Najvýznamnejšou budovou v komplexe monastiera je Smolenský chrám, niekedy zvaný aj chrám ikony Smolenskej Bohorodičky. Je to monumentálny 5 – hlavý chrám s maľbami zo 16. a 17. storočia, ktorý bol postavený podľa vzoru Uspenského chrámu v Kremli.

V 16. a 17. storočí sa monastier stal miestom skladania rehoľných sľubov, pričom išlo o ženy z cárskych rodín. Žila tu napr. vdova po staršom synovi Ivana Hrozného – cárovičovi Ivanovi. Po smrti cára Fiodora I. sa do monastiera vybrala aj jeho žena Irina Godunova so svojím bratom Borisom Godunovom – budúcim cárom. Svoje posledné roky života tu strávila aj sestra Petra I. Veľkého – cárovná Sofia, ktorá bola donútená prijať rehoľný sľub. V čase Vlasteneckej vojny r. 1812 monastier obsadili francúzske vojská. Po odchode Francúzov mal byť monastier vyhodený do vzduchu. Avšak nestalo sa tak, pretože – podľa legendy – jedna z mníšok stihla poliať vodou zápalné šnúry, ktoré viedli k sudom s pušným prachom.

Po Októbrovej revolúcii bol monastier zrušený a od r. 1922 slúžil ako múzeum, ktoré sa neskôr stalo filiálkou Štátneho historického múzea. Od r. 1980 monastier slúžil ako rezidencia metropolitov Krutického a Kolomenského a v r. 1994 tu bol opäť zriadený ženský monastier.

Na území monastiera sa nachádza nekropola Novodievčí cintorín. Sú tu pochované sestry Petra I., S.P. Trubeckoj, M.I. Muravjov – Apoštol, I.I. Lažečnikov a iní.

Je jedným z najstarších a najkrajších monastierov v Rusku a od roku 2004 je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO.

15. marca 2015 vypukol počas rekonštrukcie vo veži požiar. Plamene zničili polovicu fasády zvonice.[1]

• Novodievčí cintorín

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Novodievčí monastier.