Gustav Meyrink

V roku 1868 sa narodil vo Viedni ako nemanželský syn würtemberského štátneho ministra baróna Karl von Varnbüler a zu Hemmingen a dvorskej herečky Maria Wilhelmina Adelheyd Meierovej. Školské roky strávil v Mníchove, Hamburgu a Prahe. Od roku 1884 žil s matkou v Prahe, kde chodil na gymnázium a obchodnú akadémiu.[1] V období 1889-1902 viedol so svojím synovcom Christianom Morgensternom banku Meier&Morgenstern v Prahe, ktorej kapitál pochádzal aj z jeho dedičského podielu po otcovi. V roku 1902 bol nespravodlivo obvinený z podvodov a ako zbavený viny súdom bol donútený odísť z bankového domu. V roku 1903 sa zamestnal vo viedenských časopisoch ako redaktor Lieber Augustin a Simplicissimus. V roku 1905 presídlil do Mníchova, kde sa dal na spisovateľskú dráhu. Od 1911 až do svojho skonu 1932 žil v Starnbergu, kde si kúpil vilu za peniaze zarobené publikačnou činnosťou. Jeho román Zelená tvár vyšiel v 40 000-ovom náklade a Golem v stotisícovom, obidva v nemeckom jazyku. V roku 1919 mu jeho otec chcel prenechať rodové meno von Varnbüler, ale Meyrink ho odmietol. V roku 1927 konvertoval z protestantizmu na mahájána budhizmus. Až do konca života cvičil jógu, ktorá mu pomáhala prekonávať bolesti chrbta spôsobené diabetom.

Ako prvý v nemeckom jazykovom priestore písal Meyrink fantastické romány. Počas svojho skorého tvorivého obdobia vtedajším malomeštiactvom odsudzovaného sa zaoberal prostredím starej Prahy a metafyzickými existenciami (Golem, Zelená tvár, Biely Dominikán [2], Anjel západného okna.) V týchto románoch tak ako aj v rôznych článkoch vyjavil Meyrink ako člen teozofickej lóže Germania ezotericko-mystické názory, ktoré pozostávali z religiózno-mesianistických ideí a prvkov budhizmu, tiež z judaistickej a kresťanskej mystiky, teozofie a alchýmie.

V rozenkruciánstve a teozofii 20. storočia, tak ako i zo záujmu o ezoteriku, ťažilo jeho vtedajšie dielo. Meyrink sa zúčastňoval na sedeniach s rakúskym médiom Willi Schneiderom (synom slobodného pána Alberta von Schrenck-Notziga) zároveň s Thomasom Mannom a publikoval state o parapsychológii Na druhej strane súcna.

Meyrink preložil okrem iného dielo Charlesa Dickensa a Rudyarda Kiplinga. Pre Lipské vydavateľstvo urobil preklad Georgea Sylvestra Vierecksa a Paula Eldridgesa Mojich prvých 2000 rokov: autobiografia Večného Žida.

Geršom Scholem, jeden z významných odborníkov na židovskú mystiku, navštívil Meyrinka v roku 1921 v Starnbergu, aby s ním diskutoval o jeho románe Golem. O 60 rokov neskôr charakterizoval Meyrinka ako jedného z bývalých slávnych spisovateľov, ktorého mimoriadna vloha pre antiobčiansku satiru a mystické písačky spájala s tými, čo tvorili strašné príbehy, čiastočne silného dojmu, ktorých literárna hodnota je v súčasnosti prekonaná Jorgem Luisom Borgesom.

V roku 1958 bola podľa neho pomenovaná Meyrinkgasse vo Viedni-Liesingu.

Dr. Henri Clemens Birven sa zmieňuje vo svojej knihe „Lebenskunst in Yoga und Magie“ (Origo Verlag, Zürich 1953.), že spolu s Meyrinkom a Dr. Ernstom Peithmanom, prominentným predstaviteľom gnosticko-katolíckej cirkvi, robili bádanie mysterióznej identity zakladateľky Zlatého úsvitu - (Golden Dawn).

Meyrinkove romány sú tematicky živené zo zdroja mystiky každého druhu, vyplnené spleťou postáv a ich vzťahov v prvej rovine. V druhej rovine ožívajú symboly z tajných náuk, ktoré sa zjavujú najprv okrajovo, neskôr nadobúdajú dôležitosť a vytvárajú tak druhotný labyrint štruktúr. Okrem toho tu existuje aj vzťah medzi postavou a jej priradeným symbolom. Meyrinkova románová štruktúra je svojím poňatím najbližšie k Jungovmu konceptu archetypov, a z nich je to hlavne anima, ženský element v duši každého človeka. C.G. Jung aj Meyrink sa zanorili do duchovnej interpretácie alchýmie a jej ústredný motív videli zhodne v chýmickej svadbe, v zrode hermafrodita. Sám Carl Gustav Jung viackrát citoval vo svojom diele Meyrinka, ktorý povýšil ezoterickú tradíciu nad kresťanstvo [3].

• 1903 - Der heiße Soldat und andere Geschichten. Albert Langen Verlag, München 1903. 147 S.
• 1905 - Orchideen. Sonderbare Geschichten. Albert Langen Verlag, München o.J. (um 1905).
• 1908 - Gustav Meyrinks Wachsfigurenkabinett. Sonderbare Geschichten. Mit Buchschmuck von Andre Lambert. Albert Langen Verlag, München 1908. 233 S. mit 25 Abbildungen.
• 1912 - Spoluautor s Roda Roda: Komédie, Zusammen mit Roda Roda: Komödien. Schuster & Loeffler, Berlin 1912. Darin:
  • Chlapček, Bubi. Lustspiel in drei Akten
  • Otrokyňa z Rodosu, Die Sklavin aus Rhodus (nach dem Eunuchus des Publius Terentius Afer, mit einem Vorwort von Wilhelm Klein)
  • Der Sanitätsrat
• 1913 - Zázračný roh nemeckého malomeštiaka, zbierka noviel, Gesammelte Novellen. Albert Langen Verlag, München 1913. 3 Bände. 143, 140, 145 S.
• 1913 - Fialová smrť a iné novely, , Der violette Tod und andere Novellen. 1913
• 1914 - Hodiny. Hra o dvoch aktoch, Die Uhr. Ein Spiel in zwei Akten (zus. mit Roda Roda), Schuster & Loeffler, Berlin 1914
• Golem, Der Golem. (Taschenbuch, dtv, ISBN 978-3-423-13737-9)
  • Erstdruck in: Die Weissen Blätter ab 1. Jgg., Heft 4 (Dezember 1913)
  • Erstausgabe: Kurt Wolff, Leipzig 1915. Ab 141. Tsd. (1915) mit 8 Lithographien von Hugo Steiner-Prag. 343 S.
• 1915 - Der Kardinal Napellus. Erzählung. Bachmair, München 1915
• 1916 - Netopiere, Fledermäuse. Ein Geschichtenbuch. Carl Schünemann, Bremen o.J.
• 1917 - Zelená tvár, Das grüne Gesicht. Ein Roman. Kurt Wolff, Leipzig 1917. 387 S. Mit der Figur des Chidher Grün. (Taschenbuch, Ullstein, ISBN 978-3-548-24439-6)
• 1917 - Walpurgina noc, Walpurgisnacht. Phantastischer Roman. Einbandzeichnung von Emil Preetorius. Kurt Wolff, Leipzig 1917. 277 S. (Taschenbuch dtv, ISBN 978-3-423-13651-8)
• 1917 - Lev Alojz, Der Löwe Alois und andere Geschichten. Mit Zeichnungen von Carl Olaf Petersen. Einhorn Verlag, Dachau o. J. (1917). 77 S.
• 1921 - Biely dominikán, Der weiße Dominikaner. Aus dem Tagebuch eines Unsichtbaren. Roman. Rikola Verlag, Wien 1921. 291 S. (Taschenbuch, dtv, ISBN 978-3-423-13584-9)
• 1922 - Fialová smrť a iné novely, Der violette Tod und andere Novellen. Reclam (RUB 6311), Leipzig o. J. (1922)
• 1923 - Z druhej strany hranice, An der Grenze des Jenseits. Essay. Zellenbücherei Nr. 65. Dürr & Weber, Leipzig 1923. 86 S.
• 1925 - Meister Leonhard. Hyperion (Minibuch), München
• Alchymistické povídky, Goldmachergeschichten
• 1927 - Anjel západného okna, Der Engel vom westlichen Fenster. Roman. Ein Kupferstich von John Dee. Grethlein & Co., Leipzig 1927. 440 S. + Schünemann, Bremen 1927. 441 S.
• 1973 - Dom k poslednej pouličnej lampe, Das Haus zur letzten Latern. Nachgelassenes und Verstreutes. Herausgegeben von Eduard Frank. Albert Langen - Georg Müller Verlag, München 1973. 470 S. Darin erster vollständiger Abdruck des nachgelassenen Romanfragments Das Haus des Alchimisten.
• 1981 - Netopiere, rozprávania, fragmenty, Fledermäuse. Erzählungen, Fragmente, Aufsätze. Herausgegeben von Eduard Frank. Albert Langen - Georg Müller, München - Wien 1981. 444 S.

• Golem. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1987
• Divotvorný roh / Wunderhorn. Bratislava: Fragment 2010

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gustav Meyrink

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Gustav Meyrink na nemeckej Wikipédii, Gustav Meyrink na českej Wikipédii a Gustav Meyrink na francúzskej Wikipédii.

Literárny portál