Gymnázium (Bratislava, Grösslingová 18)

Do priestorov súčasnej secesnej budovy na Grösslingovej 18 sa škola presťahovala od školského roku 1908/09. Budova bola postavená priamo pre potreby školy podľa návrhu maďarského architekta Ödöna Lechnera v rokoch 1906 – 1908. Budova bola kompletne zrekonštruovaná v rokoch 2008 – 2010.

Budova má tri nadzemné podlažia v pôdoryse písmena L, ktoré sú doplnené dvoma podzemnými podlažiami v centrálnej časti. Budova je bohato zdobená zvonku i zvnútra, podobne ako i plot okolo celého areálu školy. Po rekonštrukcii má budova miesto modrej naspäť svoju pôvodnú žlto-sivú (fasáda), respektíve zeleno-okrovo-bielu (vnútro), respektíve sivo-zelenú (oplotenie) farebnú kombináciu. Samotná budova bola v roku 1963 vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku, oplotenie sa k nej pridalo v roku 2012.

S areálom školy susedí Modrý kostolík na Bezručovej ulici, ktorý bol postavený v rokoch 1909 – 1913 rovnako podľa návrhu Lechnera ako kaplnka školy.

Stavba bola financovaná vládou na základe dohody vtedajšieho ministra školstva Gyula Wlassics s mestom Bratislava v roku 1901, ktoré malo za úlohu nájsť vhodné miesto. Nakoniec sa mesto rozhodlo odkúpiť parcelu na Grösslingovej ulici. Plány boli odovzdané v roku 1904. S výstavbou sa začalo v roku 1906 pod vedením bratislavského odborníka Antala Durvaya. Budova bola skolaudovaná 28.októbra 1908.

Počas výstavby v roku 1907 sa konali oslavy 700. výročia narodenia sv. Alžbety. Stavbu kaplnky zasvätenej Alžbete inicioval už v roku 1906 kardinál a ostrihomský arcibiskup Klaudius Vasari, ktorý si želal aby bola súčasťou stavby gymnázia. Priamo na parcele dnešného gymnázia sa nepočítalo s budovou kaplnky a fary (budovy pre záhradníka, ktorá síce v projektoch bola ale sa nerealizovala). Od tohto situovania sa však upustilo a to z dôvodu nedostatočného exterierového priestoru pre študentov a rušivých vplyvov na sakrálnu stavbu. Nakoniec bola budova kaplnky situovaná na susednej parcele na Bezručovej ulici. Stavba komplexu sa realizovala pod vedením Antala Durvaya. Kaplnka sa začala stavať na jar 1909 a vysvätená bola 11. októbra 1913.

Opis objektu

Lechnerova jedinečná architektúra obohacuje budovu gymnázia, ako na fasáde tak aj v interiéri. Trojpodlažná budova s pôdorysným schematom v tvare L.

Hmota je členená pravouhlými a oblými rizalitmi a z dvornej strany je ešte obohatený oblúkovým výstupkom, v ktorom je umiestnené schodisko. Fasáda je rozdelená na viac častí prerezávanou omietkou. Vystupuje z fasády a vytvára zaujímavé plastické ozdoby v podobe pilastrov a okenných lemovaní. Portál z nezvyčajného plastického oblúku vytvára hlavný vstup do budovy a korešponduje so vstupom do kaplnky.

Budova gymnázia

Budova spolu so susediacim známejším Modrým kostolíkom tvorí ucelený komplex a skvost secesnej architektúry na Slovensku. Komplex vyznieva ako ucelené vrcholné dielo, kde využil princípy maďarskej secesie s typickou ornamentálnou výzdobou, s využitím prehýbaných tvarov a profilovaných ornamentálnych kriviek, ktorá však v porovnaní s ostatnými Lechnerovými dielami je striedmejšia. Ornamentálne krivky lemujú základné architektonické tvary a dopĺňa ich linka z modrej keramiky.

Architekt čerpal z inšpirujúcej prírody a z ľudovej južno-maďarskej architektúry. Niekoľko desaťročí prevažovali odtiene svetlej modrej farby. Sú tu využité orámované veľké plochy na fasádach, vzniknuté vrstvením omietky, takisto aj glazované obkladačky a mozaiky. Veľkú pozornosť venoval Lechner streche, ktorá farebne ladí s farebnosťou celku.

Budova má pôdorys tvaru L, je trojpodlažná a stojí a vždy stála osamotene. Celý školský areál je oplotený podľa Lechnerovho návrhu vysokým murovaným bohato zdobeným plotom s výplňou z pletiva.

Hlavná predná uličná fasáda je osovo súmerná s osovým rizalitom a akcentujúcim hlavným vstupom so stlačeným oblúkom s dvomi stĺpmi, vyčnievajú z nej pravouhlé i oblé rizality. Je členená kordónovými rímsami na vyššie celky, tvoria ju tri rady okien so šambránami, využité je organické lemovanie cez dve podlažia, na strmej streche sú vykiere obličkovitého tvaru. Fasáda z vnútorného dvora je menej kompaktná, vyčnieva objem hlavného schodiska a zadného vstupu. Všetky vystupujúce časti sú zakončené vežičkami. Priečelia sú zdobené rastlinnými ornamentami, atiky figurálnymi ozdobami, hrany, rohy a kúty sú zaoblené.

Dispozícia je racionálna, prehľadná a logickým usporiadaním priestorov. Obidve krídla sú riešené ako pozdĺžny dvojtraktový nosný systém s nosnými múrmi, murovanými z tehál. Objekt má tri nadzemné a jedno podzemné podlažie a zastrešený je dreveným krovom väznicovej sústavy. Konštrukčná výška podzemného podlažia je 3400 mm a nadzemných podlaží 4700 mm. Svetlé výšky sú 2800 a 4500 mm. Podlažia spája centrálne hlavné veľkorysé schodisko a ešte jedno vedľajšie. Priamy vstup na hlavné schodisko je od dvora. Hlavný vstup je prostredníctvom vyrovnávajúcich schodov z Grösslingovej ulice. Miestnosti spája chodba tvaru L na vnútornej strane, osvetlená veľkými oknami z dvora. Z chodby sú prístupné jednotlivé učebne, jednostranne osvetlené, s oknami do ulice. Počas 1. i 2. svetovej vojny slúžila budova ako nemocnica. K objektu sa dodatočne pristavili šatne a kotolňa.

• Architektúra Slovenska v 20. storočí, Matúš Dula, Henrieta Moravčíková Vydavateľstvo : Slovart, S.r.o., Bratislava 2002
• Ján Lacika, Bratislava a okolie – turistický sprievodca, vydavateľstvo PRÍRODA, s.r.o. 2004, Bratislava
• Ákoš Moravánsky, Die Architektur der Donaumonarchie, vydavateľstvo COLVIA 1988, Berlin
• Časopis: Architektúra a urbanizmus 2000 /1-2 Ústav SAV, Bratislava 2000

V minulosti škola sídlila v budove na Kapitulskej 26 vedľa Dómu sv. Martina (1633 – 1714; dnes tu sídli Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského), v budove na Kostolnej 1 medzi jezuitským kostolom a bratislavským magistrátom (1714 – 1786; dnes tu sídli Teologická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave) a v budove kláštora Klarisiek na Klariskej 5 (1786 – 1908; dnes tu sídli Univerzitná knižnica), odkiaľ škola prešla do súčasnej budovy.

Z rôznych dôvodov (vojna, rekonštrukcia, reorganizácia systému škôl) škola krátke obdobia sídlila v budovách na Palisádach, Kozej, Dunajskej, Vazovovej a Račianskej ulici.

• Zlato: 2 (88/89 Ondrej Šuch NSR, 92/93 Viliam Búr Turecko)
• Striebro: 11 (80/81 Jozef Bednárik USA, 84/85 Marcel Polakovič Fínsko, 85/86 Marcel Polakovič Poľsko, 86/87 Pavol Gvozdjak Kuba, 89/90 Ondrej Šuch Čína , 89/90 Pavol Ševera Čína, 90/91 Richard Kollár Švédsko, 92/93 Pavel Martoň Turecko, 92/93 Andrej Zlatoš Turecko, 92/93 Martin Niepel Turecko, 93/94 Martin Niepel Hongkong, 93/94 Patrik Horník Hongkong, 98/99 Jozef Ševčík Rumunsko, 04/05 František Simančík Mexiko, 04/05 Michal Burger Mexiko, 05/06 Samuel Hapák Slovinsko)[1]
• Bronz: 10
• Čestné uznanie: 6

• Zlato: 6
• Striebro: 5
• Bronz: 7

• Striebro: 2
• Bronz: 3
• Čestné uznanie: 1