Gejza Dusík

Gejza Dusík (* 1. apríl 1907, Zavar – † 6. máj 1988, Bratislava) bol slovenský hudobný skladateľ. Patrí medzi priekopníkov slovenskej populárnej hudby a spolu s Pavlom Braxatorisom a Františkom Krištofom Veselým patrí medzi spoluzakladateľov slovenskej operety.

Gejza Dusík
slovenský hudobný skladateľ
Základné informácie
Narodenie1. apríl 1907
Zavar, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie6. máj 1988 (81 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko
 Hudobný portál
 Biografický portál

Gejza Dusík je spolutvorcom dejín slovenského hudobného umenia, spolu so svojimi generačnými druhmi Alexandrom Moyzesom, Eugenom Suchoňom a Jánom Cikkerom. Hoci pôsobil na poli zábavného žánru, jeho vklad do hudobnej moderny, ako tvorcu slovenskej národnej operety, je veľmi významný.

Životopis

Po maturite v roku 1928 absolvoval štyri semestre Lekárskej fakulty na univerzite v Bratislave. Keďže už počas gymnaziálnych štúdií bol autorom viacerých obľúbených tanečných piesní, medicínu zanechal, a rozhodol sa venovať iba hudbe. Odišiel študovať na Nové viedenské konzervatórium (Neues Wiener Conservatorium) kompozíciu u profesora Eugena Zádora, strávil tam roky 1932 – 1936. Už v roku 1935, teda ešte pred absolvovaním konzervatória, mala v Slovenskom národnom divadle v Bratislave premiéru jeho prvá opereta Tisíc metrov lásky. Napísal ju na námet dobovej veselohry Emanuela Brožíka, na textoch spolupracoval dr. Juraj Haluzický.

V roku 1939 začal pracovať v Slovenskom autorskom zväze, ktorý sa neskôr premenoval na Slovenský ochranný zväz autorský (SOZA). Medzi rokmi 1942 až 1948 založil a aj viedol vlastné hudobné vydavateľstvo. V roku 1945 delegácia SAS - Slovenský autorský svaz v zoskupení Ján Cikker, Gejza Dusík, Ilja Jozef Marko a Pavol Čády podpísali s OSA (Ochranný svaz autorský) - s českým svazem - spoluprácu medzi obidvoma autorskými zväzmi. [1] V roku 1949 sa stal riaditeľom zväzu a ako riaditeľ zväzu pracoval do roku 1974.

Gejza Dusík je autorom asi 250 tanečných piesní, hudobných komédií a operiet. Celkovo napísal 13 operiet, z nich do roku 1945 bola najpopulárnejšia Modrá ruža na libreto dr. Pavla Braxatorisa. Socialistické umenie operetu dlho odmietalo ako buržoázny prežitok. Bol to však práve Gejza Dusík a jeho dlhoročný verný libretista Pavol Braxatoris, ktorí na javisku Novej scény oživili tradíciu v roku 1954 operetou Zlatá rybka.

Ocenenia

Opereta
Pamätná tabuľa na dome Gejzu Dusíka

Symfonický orchester
  • 1934 Myra
  • 1936 Ružová nálada, intermezzo
  • 1936 Spomienka na Piešťany
  • 1937 Na vlnách Dunaja
  • 1947 Fantázia z operety Tajomný prsteň
  • 1949 Idylické obrázky
  • 1949 Koncertný valčík
  • 1951 Našim rekreantom
  • 1951 Z melódie do melódie
  • 1953 Rapsódia
  • 1956 Obrázky z Trenčianskych Teplíc
  • 1965 Podvečerná idyla
  • 1971 Nedeľa na dedine
  • 1971 Harmónia
  • 1973 Prvomájová predohra
  • 1977 Októbrová predohra

Komorný orchester
  • 1975 Slávnostná suita
  • 1977 Reminiscencie
  • 1977 Slovenská rapsódia

Piesňová tvorba

    Diskografia

    Okrem piesní, ktoré vyšli na albumoch interpretov, vyšli aj tieto albumy

    • 1965 Skladby Gejzy Dusíka - Opus 90 23 0024, LP
    • 1965 Skladby Gejzy Dusíka - Supraphon DM 10220, LP
    • 1972 Vám, jedine len vám. Gejza Dusík vo svojich melódiách - Opus, LP
    • 1978 Rodný môj kraj - Opus 9116 0705, LP
    • 1981 Zvony domova - Opus 9116 0997, LP
    • 1983 Gejza Dusík - Modrá ruža - Opus 9113 1289, LP
    • 1985 Melódie Gejzu Dusíka - Opus 9113 1605, LP

    Referencie
    1. http://www.soza.sk/index.php?page=mainbrowser&idtop=8

    Externé odkazy a zdroje
    This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.