Ivan Horváth (spisovateľ)

Ivan Horváth sa narodil v národne uvedomelej rodine slovenského advokáta Cyrila Horvátha.

Vzdelanie získal najprv na evanjelickej ľudovej škole v Senici, následne v Bratislave na Evanjelickom maďarskom lýceu, aby v roku 1919 prestúpil na Československé štátne reálne gymnázium (dnes Gamča), kde zmaturoval v roku 1922. V štúdiách pokračoval na Právnickej fakulte Karlovej univerzite v Prahe odkiaľ prešiel na Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Zároveň v rokoch 1924 – 1926 absolvoval na parížskej École libre des sciences politiques diplomatické vedy. Doktorát získal v Bratislave v roku 1928.

Najskôr bol zamestnaný na súde v Bratislave, neskôr pôsobil v Senici. Počas druhej svetovej vojny sa zúčastnil na protifašistickom odboji. Bol členom Ústredného výboru KSČ od 1944. Po roku 1945 vykonával vysoké politické funkcie v Slovenskej národnej rade, v Zbore povereníkov, v Národnom zhromaždení ČSR[1] a napokon ako veľvyslanec ČSR v Maďarsku. V roku 1950 bol nespravodlivo obvinený spolu s tzv. buržoáznymi nacionalistami a väznený deväť rokov. Krátko po prepustení zomrel v Bratislave.

Tvoriť začal veľmi zavčasu. Svoju prvotinu nazval "Mozaika života a snov", a sústredil do nej prózy uvedené časopisecky a doplnil ich novými. V prózach naznačil vlastný umelecký prístup k látke, založený na rozpore medzi skutočnosťou a snom. Veľkú pozornosť venoval zachyteniu emócií.

Tieto princípy naplno rozvinul v druhej knihe "Človek na ulici", ktorú tvorí cyklus piatich noviel Bratia Jurgovci a jednej dlhšej Laco a Bratislava. Prvá časť je novelistickým spracovaním osudu 4 bratov, ktorí idú za ilúziami šťastia. Postavy hrdinov trpia vnútornými kolíziami a citovou rozkolísanosťou. Novela „Laco a Bratislava“ je sviežim, lyricky zafarbeným obrazom zo života vysokoškolákov v medzivojnovej Bratislave. Pre túto novelu sú príznačné prvky poetizmu.

Silný vnútorný dramatizmus je obsiahnutý v novele "Strieborný prach", kde sa hlavná postava Ján Martinák zaľúbi do bohatej Márie, ale nevie, že je to jeho nevlastná sestra. Keď sa to dozvie, rozhodne sa, že otca, ktorý sa má vrátiť z Ameriky, zabije. Na Vianoce ho však stretne ako slepého úbožiaka na mizine a jeho túžba po pomste vyhasne. Hlavná myšlienka novely má etické vyznanie: človek sa môže zbaviť viny a zla utrpením, ktoré ho očisťuje (Martinákov otec), alebo pozitívnym činom (Ján). Za jeho najúspešnejšie dielo sa pokladá súbor piatich noviel "Vízum do Európy", kde približuje atmosféru veľkých európskych miest, no dôraz kladie predovšetkým na človeka, čím napĺňa jeho vlastné tvrdenie: "Človek poznáva mesto prostredníctvom ľudí". Prózy vynikajú pútavým dejom a psychologickou hĺbkou. Toto dielo ukončilo prvé obdobie jeho tvorby.

Novú knihu vydal až v roku 1944 pod názvom "Tak sa to malo stať", v ktorej sú tri novely, kde autor prehĺbil svoj ponor do vnútra človeka, hľadajúc zmysel života pre svoje postavy.

V r. 1948 vyšla posledná spisovateľova kniha "Život s Laurou", poetický dokument o tvorivom ovzduší umeleckej generácie 20. storočia. Vyjadruje lásku umelcov k Laure – žene múze, raz konkrétnej, inokedy vybájenej.

• 1923 – Mozaika života a snov
• 1928 – Človek na ulici (súbor noviel)
• 1929 – Strieborný prach (novela)
• 1930 – Vízum do Európy (Rumová rozprávka - novela)
• 1944 – Tak sa to malo stať (tri novely – Peter odíde, Očami milenky, Nešťastný hrdina)
• 1948 –  Život s Laurou
• 2004 – Európa koktail – zbierka esejí – portrétov slovenských spisovateľov, 1. vydanie

1. Dočasný parlament ČSR

LIC - Ivan Horváth

Literárny portál