Alexander Húščava

Po štúdiách na gymnáziu začal roku 1925 študovať na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Štúdium ukončil v júni 1929 a v novembri toho istého roku získal doktorát filozofie. V rokoch 1931-1933 študoval na Vatikánskej archívnej škole, ktorú však nedokončil. Vo vatikánskych archívoch sa venoval výskumu sloveník z obdobia pontifikátu pápeža Inocenta VI.[1] Okrem toho bol v tomto období aj sekretárom Československého ústavu historického v Ríme. Potom začal študovať na Štátnej archívnej škole v Prahe, ktorú ukončil 26. júna 1936. V rokoch 1933-1937 pracoval na Krajinskom archíve v Bratislave. Roku 1937 sa habilitoval a získal hodnosť docenta. V tom istom roku nastúpil pracovať na Filozofickú fakultu UK v Bratislave. 1. júla 1939 sa stal mimoriadnym profesorom a 1. septembra 1940 riadnym univerzitným profesorom. V rokoch 1948-1949 zastával funkciu dekana Filozofickej fakulty. Na jeho podnet sa od roku 1950 začal študovať odbor archívnictvo, vedúcim ktorého bol v rokoch 1950-1969. 1. marca 1953 dosiahol vedeckú hodnosť doktora historických vied. Na Filozofickej fakulte pôsobil až do svojej smrti 9. augusta 1969.

V roku 1966 bol vyznamenaný Zlatou medailou UK a roku 1969 mu bol udelený Rad práce.

Alexander Húščava je pochovaný na cintoríne Slávičie údolie v Bratislave.

Pamätník historika profesora v Lamači (Michal Zdravecký, 1988)

Venoval sa najmä problematike pomocných vied historických. Najskôr to bola diplomatika, ktorej sa venoval pri hodnotení stredovekých listín z Liptova (Ján Literát a liptovské falzá). Tento materiál sa stal podkladom k štúdiu genealogických a heraldických problémov (Archív zemianskeho rodu z Okoličného). Je autorom prvej slovenskej učebnice paleografie (Dejiny a vývoj nášho písma), ktorá sa používa dodnes. Venoval sa tiež metrológii (Poľnohospodárske miery na Slovensku). Vo svojej tvorbe nezabudol ani na svoje rodisko, ktorého históriu spracoval v knihe Dejiny Lamača.

Katedra archívníctva a pomocných vied historických Filozofickej fakulty UK v Bratislave udeľuje každoročne od roku 2006 na jeho počesť Cenu profesora Alexandra Húščavu za najlepšiu študentskú vedeckú odbornú prácu v odbore archívnictva a pomocných vied historických.

Od roku 1972 je po Alexandrovi Húščavovi pomenovaná ulica v Dúbravke, mestskej časti Bratislavy.

V Lamači na Heyrovského ulici v roku 1988 postavili na počesť rodáka Alexandra Húščavu pamätník s bustou[2], ktorého autorom je akademický sochár Michal Zdravecký.

• Kolonizácia Liptova do konca XIV. storočia (Bratislava 1930)
• Ján Literát a liptovské falzá (Bratislava 1936)
• Najstaršie výsady mesta Trnavy (Bratislava 1939)
• Archív zemianskeho rodu z Okoličného (Bratislava 1943)
• Dejiny Lamača (Bratislava 1948, reed. 1998)
• Dejiny a vývoj nášho písma (Bratislava 1951)
• Poľnohospodárske miery na Slovensku (Bratislava 1972)

Osobný archívny fond, ktorý zahŕňa archívne dokumenty z vedeckej a pracovnej činnosti profesora Húščavu, je uchovávaný v Ústrednom archíve SAV v Bratislave.[3]

• Bibliografia prác Alexandra Húščavu