Ďubník trojprstý

Ďubník trojprstý (iné názvy: ďateľ trojprstý, ďatlík trojprstý, ďubovník trojprstý[3]; lat. Picoides tridactylus) je druh z čeľade ďatľovité. Obýva boreálne ihličnaté lesy Euroázie a Severnej Ameriky.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov ďubník trojprstý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná, stavy v Európe v rokoch 1970  2000 v niektorých oblastiach klesali, v rokoch 1990  2000 boli stabilné ale v rokoch 2000  2012 bol trend neznámy.[1]

ďateľ trojprstý
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Picoides tridactylus
Linnaeus, 1758

Mapa rozšírenia ďubníka trojprstého
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Opis

Je to vták o niečo menší ako škorec obyčajný. Dosahuje dĺžku tela 21 – 22 cm[5][6], rozpätie krídel 32 – 35 cm[5] a maximálnu hmotnosť 76 g[7]. Je podobný ďatľovi veľkému, ale je bez červeného zafarbenia, na lícach má široké čierne pruhy. Chrbát je biely s jednotlivými čiernymi škvrnami, chýbajú mu biele ramenné prúžky. Po stranách tela je silno priečne prúžkovaný. Samec má citrónovo žlté temeno, samica má temeno šedé. Mláďatá sú celkovo šedé s viac škvrnitým bielym chrbátom.

Hlasy a inštrumentálne zvuky

Hlas mláďaťa a rodiča pri kŕmení

12 s, Slovensko

Ďubník trojprstý sa ozýva oveľa zriedkavejšie ako ďateľ veľký a v porovnaní s ním sú jeho hlasové prejavy tichšie s výnimkou bubnovania. Najčastejšie vydáva tiché "kjek" alebo "güg" či "gügg", podobné ďatľovi veľkému, alebo aj tvrdšie "kük" či "ygg". Pri vzrušení kričia rýchlym sledom (pomalším ako ďateľ veľký), pričom jednotlivé elementy postupne mierne klesajú.

Bubnujú obe pohlavia, veľmi podobne ako ďateľ bielochrbtý. Jednotlivé série sú veľmi dlhé (priemerne 20 úderov za 1,3 sekundy), pričom sa frekvencia posledných 5 úderov zreteľne zvyšuje. Týmto zrýchlením a podstatne kratšími sériami sa dá dobre odlíšiť od bubnovania ďatľa bielochrbtého. Páry sa navzájom dorozumievajú pomalším bubnovaním.

Výskyt a stav na Slovensku

Nehojný druh. Vyskytuje sa vo Vysokých a Nízkych Tatrách, v Malej a Veľkej Fatre, Slovenskom rudohorí, Oravskej Magure, Levočských a Chočských vrchoch, Vtáčniku a i.

Ďateľ trojprstý je stály vták.

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 800 – 1 200, zimujúcich jedincov 2 000 – 3 500. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 R – vzácny. Ekosozologický status v rokoch 1998[4] a 2001 žiadny.[8] V roku 2014 LC – menej dotknutý.[2][9][10] Európsky ochranársky status SPEC3 – druhy, ktorých globálne populácie nie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia D – ustupujúci druh.[4]

Biotop

Ďubník trojprstý je silno viazaný na smreky. V menších hustotách hniezdi aj v borovicovej tajge či v tajge s porastom smrekovca a limby. V severnejšie položenej tajge sa vyskytuje aj v čisto brezových porastoch.

V subalpínskych polohách strednej a južnej Európy mu poskytujú ideálny biotop predovšetkým pôvodné porasty smrekov.

Hniezdenie

Ďateľ trojprstý hniezdi v starých horských porastoch, v severných oblastiach aj na rovinách. Naše územie pri severnej hranici je na južnej hrane hniezdneho rozšírenia. Hniezdi v apríli až máji raz ročne. Hniezdnu dutinu s okrúhlym vletovým otvorom 45 – 50 mm si tesá sám. Dutina je hlboká 20 – 30 cm[7]. Samica znáša 3 až 4 biele vajcia, na ktorých sedia obaja rodičia a mláďatá kŕmia na hniezde tiež obaja rodičia.

Potrava

Živia sa chrobákmi, motýľmi a mravcami.

Ochrana

Pre vzácny výskyt a užitočnosť si zaslúži úplnú ochranu. Ďubník trojprstý je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 1659,69 € (Vyhláška MŽP č. 579/2008 Z.z.).

Galéria

Referencie

  1. IUCN Red list 2020.1. Prístup 14. júna 2020
  2. Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  4. DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Samuel Pačenovský. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Ďubník trojprstý, s. 413 – 415.
  5. JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  6. PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  7. FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Datlík tříprstý na českej Wikipédii.

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dreizehenspecht na nemeckej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.