Orešnica perlavá

Orešnica perlavá (iné názvy: orešnica perlovaná, orešnica perlová[3]; ľudovo: orešiarka [4], orešiak [5]; lat. Nucifraga caryocatactes) je druh z čeľade krkavcovité. Žije v palearktíde v ihličnatých a zmiešaných lesoch.[6] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov orešnica perlavá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, populácia je hodnotená ako klesajúca kvôli deštrukcii lesných biotopov ako napríklad na Taiwane. Stavy v Európe boli v rokoch 1980 – 2013 stabilné.[1]

orešnica perlavá
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1])
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Nucifraga caryocatactes
Linnaeus, 1758
Synonymá
orešnica perlovaná,
orešnica perlová

Mapa rozšírenia orešnice perlavej.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál

Opis

Orešnica perlavá má dĺžku tela 31[7] - 32 cm[8] a váži 150 - 200 g.[9] Na Slovensku žije rasa N. c. caryocatactes a invázne nepravidelne prilieta rasa ''N. c. macrorhynchus.[9][6]

Hlas

Hlas "krér"

23 s., Česko.

Najčastejšie sa ozýva opakovaným drsným "Rrraa"[8] či "krér"[7], alebo tichým "Arrrrr"[8] či "kror"[7].

Výskyt a stav na Slovensku

Populácia žijúca na Slovensku je stála, na jeseň zalietajú orešnice do údolí pre dozrievajúce lieskové oriešky a nad hranicu lesa za limbovými orieškami, niekedy aj väčšie vzdialenosti, napríklad z Nízkych Tatier do Vysokých Tatier[9]. Prelietavá je severská populácia, tie na Slovensko prilietajú na jeseň a v zime, sú málo plaché. Nedostatočne preskúmané sú invázne výskyty sibírskeho poddruhu N. c. macrorhynchos, v minulosti v rokoch 1910, 1911, 1912, 1931, 1933, 1954, 1968[9] a naposledy v roku 1985.[6]

Žije v ihličnatých lesoch vo vrchoch stredného a východného Slovenska najmä od 600 - 1 200 m n. m..[6] Najvyššie položené hniezdiská sú vo Vysokých Tatrách 1 500 m n. m.[9]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 4 000 - 8 000, zimujúcich jedincov 10 000 - 20 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[6] a 2001 žiadny.[10] V roku 2014 NT* A2b - takmer ohrozený.[2][11][12] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[6]

Biotop

Orešnica perlavá žije na Slovensku najmä v zmiešaných, ihličnatých a málo v listnatých lesoch.[9] Nachádza sa v lesnatých oblastiach, ktoré spestrujú lúky, pasienky a holiny. Obľubuje miesta s dostatkom smrekových mladín.[6]

Hniezdenie

Orešnica perlavá hniezdi iba raz do roka, hniezdo si stavia najmä na ihličnatých stromoch blízko kmeňa od 3 m vyššie (najnižšie nájdené na Slovensku bolo 1,5 m). Hniezdo je budované oboma rodičmi, z vonkajšej strany suchými konárikmi ihličnatých stromov a práchnivým drevo, prípadne blatom, vo vnútri jemnými rastlinkami, trávou, machom i perím. Priemer hniezda býva približne 30 cm, výška 15 cm. Samica zniesie 3 - 5 beľavých vajíčok s fiaľovými a zelenkavými škvrnami a sedí na nich 17 - 19 dní. Samec jú kŕmi. Po vyliahnutí mláďat sa o ne rodičia starajú 25 dní.[9]

Potrava

Živí sa rastlinami, oriešky a semenami. Na zimu si chystajú zásoby, podobne ako sojka obyčajná, vo Vysokých Tatrách vyhľadávajú v zime pri chatkách odpadky.[9] Počas invázie poddruhu N. c. macrorhynchos v roku 1968 boli pozorované koncom augusta na slivkách.[9]

Galéria
  • Ilustrácia
  • Zobrazenie rasy N. c. caryocatactes a N. c. macrorhynchos
  • Obľubuje oriešky borovice limbovej, na obrázku vidíme orešnicou opracovanú šišku.
  • Malá Fatra patrí medzi pohoria, kde početnosťou prevyšuje sojku[6]
  • Vajce

Referencie
  1. IUCN Red list 2019.3. Prístup 9. marca 2020
  2. Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  4. orešiarka. In: Slovník slovenských nárečí II S. 637
  5. S. 186
  6. DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Dušan Karaska. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Orešnica perlavá / Orešnica perlovaná, s. 576 - 578.
  7. PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  8. JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  9. FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  10. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  11. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  12. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.