Eurypontovci

Najstaršie dejiny Sparty sú veľmi málo známe. Z vykopávok sa dá usudzovať, že Sparta bola významným mestom už v mykénskom období. Okolo roku 1200 pred Kr. územie Lakónie dobyli Dóri (predkovia Sparťanov) a pôvodné achájske obyvateľstvo si podrobili.

Podľa mýtov Sparťania odvodzujú pôvod názvu Sparty (gréc. Lakedaimón) od kráľa Lakedaimóna (syna boha Dia), ktorý dostal vládu nad krajinou od svojho svokra riečneho boha a kráľa Euróta. Sídelné mesto nazval Lakedaimón menom svojej manželky Sparta. Po Lakedaimónovi vládol jeho syn Amyklas a po nich ďalší ich potomkovia. Slávna Trójska vojna prebiehala počas vlády Menelaa. Po trójskej vojne za vlády Menelaovho vnuka Tisamena napadli ich kráľovstvo Dóri vedení Heraklovcami. Aristodémos, pravnuk Herakla, a jeho bratia viedli posledný piaty útok na mykénsky Peloponéz. Počas záverečnej bitky bol Aristodemos zabitý a dobyté územie sa malo stať kráľovstvom jeho syna, ale keďže mu jeho manželka Argeia porodila dvojičky (Eurysthenes a Prokles) a nechcela prezradiť, že ktorý z nich sa narodil prvý, rozhodlo sa, že budú vládnuť obaja. Nástupcovia oboch kráľov potom vládli v rámci svojho rodu. Nástupcovia Eurysthena v línii rodu Agiovcov a nástupcovia Prokla v línii rodu Eurypontovcov. Takto sa pokúšali Sparťania vysvetliť vznik ich dvojkrália.

Králi v Sparte boli volení z dvoch kráľovských rodov Agiovcov a Eurypontovcov, medzi ktorými platil striktný zákaz uzatvárať manželstvá. Následníkom kráľa mal byť vždy najbližší príbuzný. Králi podliehali od najstarších čias kontrole. Tou kontrolou bol päťčlenný zbor eforov (dozorcov), ktorí popri iných povinnostiach dozerali aj na vládnutie kráľov. Herodotos napísal, že tento kontrolný inštitút vznikol už v čase legendárneho zákonodarcu Sparty Lykurga, ale Diogenes Laertios nesúhlasí, tvrdí, že to bolo až v dobe spartského filozofa Chilona. (šieste storočie pred Kr.)

Králi Eurypontovcov od ich mýtického zakladateľa Prokla, až do obdobia okolo polovice siedmeho storočia pred Kr. nie sú historicky doložení a s veľkou pravdepodobnosťou patria do oblasti mýtov. Práve u týchto kráľov Eurypontovcov sú v zoznamoch na rozdiel od zoznamu rodu Agiovcov u antických historikov nezhody. Ako príklad v zozname Herodota sa kráľ Sóos ako následník Prokla nenachádza, ale u neskorších autorov napr. u Plutarcha a Pausania sa uvádza. Diodoros vo svojej knihe poskytuje podľa neho detailnú chronológiu najstarších kráľov v ktorej chýbajú mená niektorých kráľov uvedených Herodotom. Diodoros píše, že osemdesiat rokov po tradičnej Trójskej vojne (1104 pred Kr.) začal vládnuť Prokles, ktorý vládol 49 rokov a ďalší jeho nástupcovia v poradí Prytanis 49 rokov, Eunomos 45 rokov, Chariláos 60 rokov, Nikandros 38 rokov, a Theopompos 47 rokov. Diodoros tvrdí, že prvá olympiáda (776 pred Kr.) sa konala počas posledne uvedeného kráľa. Tých nezhôd je v zoznamoch starších kráľov viac.

Z historicky doložených kráľov z rodu Eurypontovcov sa významnejšie zapísali do dejín králi z ktorých spomeňme vynikajúceho stratéga a vzor spartskej vytrvalosti kráľa Agésilaa II., jeho syna Archidama III. a nesporne významnou osobnosťou bol aj Agis IV., ktorý za snahu o zavedenie sociálnych reforiem v Sparte zaplatil svojim životom.

Niektoré chronologické údaje a menoslov kráľov Sparty dynastie Eurypontovcov je v nasledujúcej tabuľke upravený tak, aby súhlasil s údajmi od Pausania.

• Herodotos, kniha VII, 204;
• Diodoros Sicílsky, kniha VII,8,2;
• Thukydides, III.,47
• Pausanias, III.1 – 13;