Archidamos II.

Archidamos II. alebo Archidámos II. (starogr. Ἀρχίδαμος) bol kráľom Sparty od roku 469 pred Kr. do roku 427 pred Kr. Pochádzal z kráľovského rodu Eurypontovcov. Jeho spolukráľmi z kráľovského rodu Agiovcov boli Pleistarchos (469 – 458 pred Kr.), Pleistoanax v dvoch funkčných obdobiach vlády (458 – 446 pred Kr.) a v rokoch (428 – 427 pred Kr.) a Pausanias (446 – 428 pred Kr.).

Archidamos II.
kráľ Sparty
Panovanie
Dynastia	Eurypontovci
Panovanie	469 pred Kr. – 427 pred Kr.
Predchodca	Leótychidas II.
Nástupca	Agis II.
Rodina
Manželka	1.man. Lampito, 2.man. Eupolia
Potomstvo	deti Lampity Agis a dcéra Kyniska, syn Eupolie Agésilaos
Otec	Zeuxidamos
Biografický portál

Archidamos bol nástupcom starého otca Leótychida II., keďže jeho otec Zeuxidamos predčasne zomrel a nedožil sa nástupu na spartský trón. Vo štvrtom roku vlády Archidama bolo v Sparte také hrozné zemetrasenie, aké si Sparta nepamätala. Následky tejto prírodnej katastrofy Sparťania ešte ani neprekonali a už museli čeliť povstaniu otrokov, ktorí využili oslabenie Sparty, aby si vydobyli slobodu. K povstaniu heilótov sa pripojil nejeden perioik a celá Messénia, ktorá sa po dvoch prehraných vojnách túžila zbaviť cudzieho jarma. Sparta sa tým dostala do nezávideniahodného postavenia a neostalo jej nakoniec nič iné len požiadať Atény o pomoc.

Atény po dlhšom váhaní nakoniec spartskej žiadosti vyhoveli. Pre Atény to nebolo ľahké rozhodnutie. Atény a Spartu totiž rozdeľoval odlišný spôsob života a jeho hodnôt. Aténski vojaci neskrývali svoje výhrady proti krutému zaobchádzaniu Sparťanov k heilótom a k Messénii prejavovali otvorené sympatie. Sparta sa preto po krátkom čase rozhodla zbaviť sa svojho problematického spojenca. Za pomoc im poďakovali a povedali im, že si s povstalcami už poradia sami. Sparta tak bez pomoci Aténčanov potrebovala k potlačeniu povstania ešte dlhých osem rokov.

Medzičasom sa spojenectvo medzi Spartou a Aténčanmi definitívne skončilo. Bolo to hlavné tým, že perzský tlak už skončil a v Grécku stáli proti sebe teraz dva mocné štáty, ktoré mali ambície stať sa vedúcou mocnosťou v Grécku. Pre dosiahnutie tohto cieľa sa Sparta v snahe oslabiť pozíciu Atén zblížila s jej tradičnými nepriateľmi, uzavrela s nimi spojenectvo a podarilo sa jej získať aj rad členov délskeho spolku. Atény boli preto nútené sprísniť kontrolu svojich členov a od roku 460 pred Kr. bojovali proti jednotlivým členom peloponézskeho spolku. V roku 457 pred Kr. Sparta vstúpila do vojny a Aténčanov porazili v bitke pri Tanagre v Boiótii, potom čo im Aténčania odrezali cestu pri ich návrate z ťaženia proti Fókom spojencov Atén, ale keďže svoje víťazstvo dôsledne nevyužili, Atény sa rýchlo spamätali a o dva mesiace porazili Boióťanov spojencov Sparty pri Oinofyte. Po týchto udalostiach sa hlavne z iniciatívy aténskeho štátnika Perikla navrhla Sparte mierová zmluva s trvaním na 30 rokov a Sparta tento návrh prijala. Ale mier trval len 14 rokov, lebo v roku 431 pred Kr. medzi nimi opäť vypukla vojna.

Tzv. druhá peloponézska vojna (nazývaná tiež Archidamova) začala vpádom spartských vojsk do Atiky pod vedením spartského kráľa Archidama. Podnet na začatie vojny dala podpora Atén Korkýre v boji proti Korintu a uzavretie prístavov lodiam Megary, ktorá bola členom peloponézskeho spolku. Kráľ Archidamos ešte pred vypuknutím vojny urobil všetko, aby vojne zabránil, ale argumenty efora Sthenelaida o nevyhnutnosti viesť vojnu proti Aténam presvedčili väčšinu. Po vpáde Sparťanov do Atiky Perikles presvedčil jej obyvateľov, aby sa presťahovali do bezpečia za hradby Atén a spoľahli sa na jej námornú silu. Keďže vojsko Sparty vedené kráľom Archidamom nebolo schopné prekonať hradby Atén, pustošilo krajinu Atiky a Atény ako odvetu vyslali flotilu o počte 100 lodí, aby pôsobili škody na Peloponéze. Na nasledujúci rok obyvateľstvo preplnených Atén zachvátil mor a do roka tejto epidémii podľahol aj Perikles. Sparta zatiaľ stiahla svoje vojská z dosahu moru a naďalej pustošením Atiky a prepadávaním námornej dopravy narúšala zásobovanie Atén.

Po smrti Perikla jeho miesto zaujal Kleón. Kleón bol drsný, ale nadaný svojou prirodzenou výrečnosťou (demagóg) a poľahky presvedčil Aténčanov, aby neuvažovali o mieri, ale so Spartou bojovali až do konečného víťazstva. Keď sa v roku 428 pred Kr. Mytiléna na ostrove Lesbos pokúsila zrušiť spojenectvo s Aténami, Kleón si vymohol na sneme uznesenie, že všetkých Mytilénčanov treba za trest popraviť. Na druhý deň síce aténsky snem zrušil toto uznesenie, ale už medzitým okolo 1 000 občanov Mytilény našlo svoju smrť na popravisku. Na Kleónove trestné výpravy v záujme veľmocenskej politiky Atén sa pozerali jej spojenci nie vždy s porozumením a Atény tak strácali svojich priateľov.

Na tento vývin v Aténach sa Sparta pozerala s uspokojením. Okolo roku 427 pred Kr. Archidamos zomrel a jeho následníkom sa stal syn Agis, ktorý už na nasledujúci rok velil armáde Sparty a jej spojencov v pokračujúcej peloponézskej vojne.