Leótychidas II.
Leótychidas II. alebo Leótychidás II. (starogr. Λεωτυχίδας) z kráľovského rodu Eurypontovcov bol spartský kráľ približne od roku 491 pred Kr. do roku 469 pred Kr. Jeho spolukráľmi z kráľovského rodu Agiovcov boli Kleomenes I. (cca 491 – 490 pred Kr.), Leónidas I. (490 – 480 pred Kr.) a Pleistarchos (480 – 469 pred Kr.).
Leótychidas II. | |||
kráľ Sparty | |||
Panovanie | |||
---|---|---|---|
Dynastia | Eurypontovci | ||
Panovanie | cca 491 pred Kr. – 469 pred Kr. | ||
Predchodca | Démaratos | ||
Nástupca | Archidamos II. | ||
Rodina | |||
Manželka |
1.?, 2.man. Eurydama | ||
Potomstvo |
syn Zeuxidamos a dcéra Lampito (Lampito z druhého manželstva) | ||
Otec | Menares | ||
Leótychidas sa stal kráľom Sparty hlavne s pričinením spartského kráľa Kleomena I., ktorý Leótychidovho predchodcu Démarata po osobných sporoch obvinil z nelegitimity vlády. Kleomenes tvrdil, že nie je synom kráľa a to si dal potvrdiť aj v Delfskej veštiarni. Podľa historika Herodota si získal v Delfách priazeň vplyvného muža menom Kobon, ktorý potom prehovoril Pýtiu, aby povedala to čo chcel Kleomenes počuť a po potvrdení tohto obvinenia bol Démaratos zbavený trónu a za kráľa zvolili Leótychida. Leótychidas Démarata nenávidel, pretože mu v minulosti prebral snúbenicu a oženil sa s ňou. Démaratos preto pred možnou pomstou volil útek do Perzie, kde sa uchýlil pod ochranu perzského kráľa Darea I. Po krátkom čase však vyšlo najavo, že Pýtia bola podplatená a tentoraz Kleomenes zo strachu pred súdom ušiel do Arkádie. V roku 490 pred Kr. bol Kleomenes prilákaný späť do Sparty, kde vo väzení spáchal samovraždu.
Grécky svet bol v čase vlády Leótychida II. poznačený významnými udalosťami. Hneď v druhom roku panovania Leótychida v Sparte sa začala grécko-perzská vojna na európskej pevnine. Terčom útoku Peržanov boli Atény, pretože v roku 498 pred Kr. poskytli pomoc maloázijským Grékom v povstaní proti ich nadvláde. Nalodené vojsko perzského kráľa Darea I. pristálo pri Maratóne neďaleko Atén a tam hoci boli vo veľkej početnej prevahe utrpeli od Aténčanov vedených vojvodcom Miltiadom drvivú porážku. Herodotos píše, že Sparta vyslala Aténčanom na pomoc hoplitov (ťažkoodencov) o počte 2000 mužov, ale tí prišli kvôli poverčivosti až tri dni po bitke, pretože čakali na spln mesiaca, ktorý im mal zaručiť úspešnosť tejto výpravy.
Štyri roky po tejto vojenskej výprave perzský kráľ Dareos zomrel a jeho následník Xerxes považoval za svoju hlavnú úlohu pokračovať v dobyvateľskej politike svojho otca. Na vojnu sa lepšie pripravil a postavil obrovskú armádu (možno až o počte 300 000 mužov) a v roku 480 pred Kr. zaútočil na Grécko, ale Gréci ho po štyroch veľkých bitkách prinútili ustúpiť.
Prvá bitka sa odohrala v priesmyku pri Termopylách v južnej Tesálii, kde Leótychidov spolukráľ Leónidas v strategicky výhodnej pozícii s 300 spolubojovníkmi zo Sparty a 7000 bojovníkmi zo stredného Grécka zadržali Peržanov celé tri dni. V tretí deň, keď grécky zradca previedol Peržanov do ich tyla, Leónidas prikázal väčšine svojim spojencom ustúpiť a v následnej krvavej bitke padli všetci Sparťania a asi 1000 Tespijčanov a Tébanov. Padol aj sám Leónidas a perzský kráľ Xerxes dal zneuctiť jeho mŕtvolu. Ďalšiu, ale tentoraz už víťaznú bitku vybojovali Gréci v námornej bitke pri Salamíne. Gréckej flotile velil aténsky vojvodca Themistokles, ktorý v strategicky vynikajúco vedenej bitke porazil mnohonásobne početnejšiu perzskú flotilu v morskej úžine.
O rok neskôr v rozhodujúcej bitke pri Platajách spojenecké grécke vojská vedené spartským veliteľom Pausaniom zvíťazili nad perzským vojskom a v ten istý rok viedli spartský kráľ Leótychidas a aténsky nauarchos Xanthippos flotilu 110 lodí, aby vypátrali miesto pobytu zvyšku perzského loďstva o zničili ho. V úžine medzi ostrovom Samos pri myse Mikalé ich loďstvo spálili a perzské vojsko, ktoré sa opevnilo na pevnine porazili. Porážka perzského vojska pri Mykalé bolo pre Grékov významné víťazstvo, lebo otvorilo cestu k slobode maloázijským Grékom, Xerxes bol definitívne zahnaný do defenzívy a jeho hegemónia sa v Stredomorí skončila.
V roku 476 pred Kr. Leótychidas po prijatí úplatku od vplyvnej rodiny Aleuadai z Larisy predčasne ukončil trestnú výpravu, ktorá bola vedená proti Tesálčanom pre ich bývalú kolaboráciu s Peržanmi a vrátil sa do Sparty. Po návrate bol preto zbavený trónu, jeho dom spálili a odsúdili ho do vyhnanstva. Posledné roky dožil v Tegei, kde okolo roku 469 pred Kr. zomrel. Keďže Leótychidov syn Zeuxidamos predčasne zomrel jeho nástupcom sa stal vnuk Archidamos.
Zdroje
- Herodotos, História, VI, 65; VI, 71 – 73; VI, 85 – 87; VI, 94; VIII, 131.
- Pausanias, Periégésis tés Hellados, 3,7,8 – 10; 8,52,3.
- Diodoros Sicílsky, Bibliotheca historia, VIII, 34 – 37.
- ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Grécky zázrak. [s.l.] : Perfekt, 2002. ISBN 80-8046-103-1. (slovenský jazyk)
- Kronika ľudstva. [s.l.] : Fortuna print, spol s.r.o. Bratislava, 1995. ISBN 80-7153-090-5. (slovenský jazyk)
Pozri aj
Leótychidas II. | ||
Vladárske tituly | ||
---|---|---|
Predchodca Démaratos |
kráľ cca 491 pred Kr. – 469 pred Kr. |
Nástupca Archidamos II. |