Tisamenos (syn Oresta)

Tisamenos alebo Tísamenos (starogr. Τισαμενός) alebo Tísamenés bol v gréckej mytológii kráľ Sparty, Mykén a Argu.

Útok Herakleovcov na Peloponéz

Tisamenos bol syn mykénskeho kráľa Oresta a Hermiony, dcéry spartského kráľa Menelaa.[1] Menelaos svoju dcéru Hermionu pôvodne vydal za Achillovho syna Neoptolema, ale Orestes Neoptolema zabil a oženil sa s Hermionou. Tisamenos mal nevlastného brata Penthila, ktorého ich otec Orestes mal s Erigonou dcérou Aigistha.[1] Následník trónu Tisamenos bol otcom synov, Kometa, Daidamena, Spartóna, Tellida a Leontomenea.[2]

Tisamenos vládol len tri roky[3], lebo na Peloponéze po tvrdých bojoch prapravnuci Herakla, Temenos, Kresfontes a Aristodémos po vláde vetvy potomkov Pelopa obnovili vládu Heraklovcov.[4] Dobytý Peloponéz si potom víťazi rozdelili žrebom.[5] Temenos dostal Argos, Kresfontes Messéniu, Lakónia pripadla deťom Aristodéma dvojičkám Eurysthenovi a Proklovi,[6] lebo Aristodéma ešte pred posledným útokom Dórov zabil blesk.[7]

Príbeh posledných chvíľ Tisamenovho života poznáme v dvoch rozličných verziách. Podľa jednej Tisamenos zomrel v bojoch o svoju krajinu, ako aj jeho spojenci synovia Aigimia bratia Pamfylos a Dymas.[8] Iná hovorí, že po dobytí jeho krajiny ušiel do Acháje, kde sa nakrátko stal kráľom.[9] Podľa Pausania ho ale Achájci neprijali a dali sa s ním do boja a v bitke Tisamena zabili. Jeho kosti boli na podnet najvýznamnejšieho orákula staroveku od delfskej veštiarne neskôr prenesené do Sparty, kde ho pochovali.[10]

Dnešní historici dobytie Peloponézu približne dve generácie po trójskej vojne[11] potvrdzujú. Bol to starogrécky kmeň Dórov, ktorý okolo roku 1200 pred Kr. zničil centrá mykénskej kultúry a pôvodné achájske obyvateľstvo si buď podrobil, alebo ho vyhnal.

Referencie

  1. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,18,6.
  2. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 7,6,2.
  3. Velleius Paterculus, Historia Romana, I,1,4.
  4. Velleius Paterculus, Historia Romana, I,2.
  5. Apollodóros z Atén, Kronika, 2,8,4.
  6. Strabón, Geographica, VIII,8,389.
  7. Apollodóros z Atén, Kronika, 2,8,2.
  8. Apollodóros z Atén, Kronika, 2,8,3.
  9. Hyginus Mythographus, Fabulae, 124.
  10. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 7,1,7 – 8.
  11. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,3,3.

Literatúra

  • ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. [s.l.] : Perfekt, 2007. ISBN 80-8046-203-8. (slovenský jazyk)

Pozri aj

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.