Agis III.

Agis III. alebo Agis III. (starogr. Ἆγις) bol kráľom Sparty od roku 338 pred Kr. do roku 331 pred Kr. Pochádzal z kráľovského rodu Eurypontovcov. Jeho spolukráľom z kráľovského rodu Agiovcov bol Kleomenes II.

Agis III.
kráľ Sparty
Panovanie
Dynastia	Eurypontovci
Panovanie	338 pred Kr. –  331 pred Kr.
Predchodca	Archidamos III.
Nástupca	Eudamidas I.
Biografické údaje
Úmrtie	331 pred Kr. Megalopolis
Rodina
Otec	Archidamos III.
Historický portál  Biografický portál

Agis III. sa stal kráľom Sparty v roku 338 pred Kr., krátko po smrti svojho otca Archidama III., ktorý zomrel v boji proti Lukánčanom a Apúlčanom pod hradbami mesta Mandúria na juhu Apeninskeho polostrova. Archidamos tam išiel, aby vyhovel požiadavke o pomoc gréckeho mesta Tarent (Tarás), ktoré bolo pôvodne založené (v roku 706 pred Kr.) spartskými osadníkmi.

Rok nástupu Agida III. na trón bol významný aj pre Macedónsko, keď sa po bitke pri Chaironei stalo hegemónom Grécka. O rok neskôr macedónsky kráľ Filip II. na kongrese v Korinte pri účasti väčšiny gréckych štátov (bez účasti Sparty) inicioval spoločnú vojenskú výpravu proti Perzskej ríši. Filip II. bol však onedlho zavraždený a úloha vodcu vojenskej výpravy pripadla jeho nástupcovi Alexandrovi Veľkému. Vojenská výprava sa začala na jar v roku 334 pred Kr.

Napadnutá Perzská ríša následne vyvíjala protimacedónske vojenské opatrenia aj v oblasti Grécka. V Egejskom mori brázdila perzská flotila, ktorá pod vedením Farnabaza narúšala zásobovacie linky Macedónska. Farnabazos navyše Grékov nespokojných s Macedónskou nadvládou podnecoval k povstaniu a ponúkol im aj finančnú podporu. Sparta bola rastom macedónskej moci znepokojená a nebola osamotená, tento nepokoj s ňou zdieľali aj iné grécke štáty a väčšina jej susedov na Peloponéze. Sparta sa preto rozhodla povstať a Agis III. od Farnabaza peniaze prijal.

Vhodnou chvíľou sa pre zmobilizovanie vojska Sparty a zjednotenie protimacedóskej koalície Sparťanom videl rok 331 pred Kr., keď bolo vojsko macedónskeho miestodržiteľa Antipatra viazané bojmi proti Trákom na severe. Podľa historika Diodora Sicílskeho Sparťania a ich partneri zložili vojsko o počte 20 000 pešiakov a 2 000 vojakov kavalérie a pozíciu vrchného veliteľa vojsk dostal spartský kráľ Agis III. Keď sa Antipatros dozvedel o tejto mobilizácii, ukončil urýchlene ťaženie v Trákii a pochodoval s celou svojou armádou na Peloponéz. K jeho vojsku sa pridali aj ďalší Gréci, ktorí zostali lojálni Macedóncom a tak armáda Antipatra dosiahla počtu 40 000 vojakov. K bojovému stretu vojsk došlo pri meste Megalopolis. Hoci bolo vojsko Antipatra vo veľkej početnej prevahe boj trval dlhú dobu, lebo Sparťania bojovali obetavo a držali si svoje pozičné postavenie. Boj sa ale nakoniec skončil víťazstvom Macedóncov. Na bojisku zostalo 5 300 mŕtvych Sparťanov a 3 500 vojakov Antipatra.

Ako ďalej píše Diodoros, Agis pri Megalopolise bojoval húževnato a klesol k zemi až po početných zraneniach. Ako bol svojimi vojakmi odnášaný z bojiska, ocitol sa obklopený nepriateľmi, ale on sa v tejto situácii zachoval hrdinsky. Svojim vojakom nariadil, aby si útekom zachránili svoje životy a tak mohli byť na osoh svojej krajine neskôr a bránil sa sám, až kým ho nepriatelia neprebodli oštepom.

Agis III. zomrel po približne siedmich rokov vlády v Sparte a keďže nemal potomka jeho nástupcom sa stal brat Eudamidas.