Agis IV.

Agis IV. zaujíma významné miesto medzi kráľmi Sparty. Slovami historika Plutarcha z knihy Životopisy Agida a Kleomena , „Prevyšoval nadaním a duševnou veľkosťou nielen Leónida, ale takmer všetkých kráľov, ktorí vládli po veľkom Agésilaovi ". Agis syn Eudamida II. nastúpil na trón vo veku dvadsiatich rokov v čase krízy, keď bol život v Sparte už vzdialený svojim tradíciám. Majetková diferenciácia začala v Sparte neskôr ako v iných gréckych štátoch, ale jej priebeh bol o to rýchlejší a bolestivejší. „Bohatstvo sa sústredilo v rukách neveľkého počtu ľudí a chudoba sa stala všeobecným pravidlom, bohatstvo prinášalo zbohatlíkom mnoho neproduktívneho času, povolania nehodné čestných občanov a majetnosť jednotlivcov vznášala medzi ľud závisť. Pravých Lakedaimončanov nebolo napokon viac ako sedemsto a z tých azda len asi sto vlastnilo pôdu a dedičný majetok. Ostatný ľud sedel nečinne v obci, v biede a necti bokom, len neochotne a bez záujmu odrážal vojny nanútené nepriateľmi, a neustále číhal na príležitosť, ako urobiť zmenu a prevrat v týchto pomeroch ". Napísal opäť Plutarchos. Tieto ťažké pomery v Sparte ležali na srdci mladého kráľa a on sa ich preto rozhodol zmeniť.

Súdny proces Agida IV. pred jeho popravou. rytina Walter Crane

Agis vyrastal v zámožnej rodine. Jeho matka Agesistrata dokonca pochádzala z najbohatšej rodiny v Sparte. Agis aj napriek tejto okolnosti zrejme pod vplyvom stoického filozofa Sfaira z Borysthenu, ktorý v tej dobe pôsobil, sníval o Sparte niekdajšej slávy, o Sparte rovnosti, disciplíny a o Sparte dodržujúcej zákony legendárneho Lykurga. Už pred nástupom na trón si rozmyslel aké opatrenia treba prijať a s kým ich je možné dosiahnuť. Medzi najdôležitejšie opatrenia považoval návrh zákona na zrušenie všetkých dlhov dlžníkov a zákona, ktorým by sa pôda mala znovu rozdeliť a počet plnoprávnych Sparťanov sa mal doplniť z vybraných perioikov. Bolo mu však jasné, že tieto zákony nemôže presadiť sám, lebo je mladý a bez autority. Zlákal preto pre svoj plán svoju matku Agesistratu osobu v Sparte veľmi vplyvnú, ktorej agitácia urobila divy. Správnosť svojho rozhodnutia si ešte potvrdil vo veštiarni v chráme bohyne Pasifaé v Thalamách a po týchto prípravách sa rozhodol svoj plán uskutočniť.

Návrh zákonov, zákon ktorým by sa mali dlžníkom zrušiť všetky dlhy a návrh zákona pridelenia pozemkov podal jeden z eforov jeho strýko Lysandros, ktorý mal sám veľké dlhy. Ako sa dalo čakať proti zákonom sa postavili všetci boháči v Sparte a jeho spolukráľ Leónidas, ktorý svoju mladosť prežil v Seleukovskej ríši zvyknutý žiť v luxuse. Keď došlo v gerúzii na hlasovanie, odporcovia reformy vyhrali o jeden hlas. Agis sa ale nevzdal a použil aj intrigy jednu zo zbraní, ktorú odporcovia reformy tiež používali. Zo slávnej veštiarne v Delfách si zaobstaral „dôkaz", že jeho spolukráľ Leónidas vôbec nie je Sparťan, ale syn nejakého macedónskeho vojaka a barbarskej ženy. Zástancovia reformy tým dosiahli, že sa efori museli vzdať úradu a Agidov spolukráľ Leónidas musel opustiť Spartu a usadiť sa v Tegei. Nástupcom Leónida sa stal jeho zať Kleombrotos, ktorý podporoval reformy. Novozvolení efori a gerúzia zákon schválili, ale nie v plnom rozsahu. Agida presvedčili, že sa reforma dá vykonať len postupne a prvou jej fázou bude hlasovanie o zákone za zrušenie dlhov. Po schválení zákona o zrušení dlhov boli na agoru znesené všetky úpisy dlžníkov na jednu kopu a spálené. K ďalšej fáze reformy sa ale mladý kráľ Agis už nedostal. Na požiadanie Achájskeho spolku, ktorý bol spojencom Sparty a viazala ich spolu spojenecká zmluva, musel Agis odísť s vojskom do vojny proti Aitólčanom. Po niekoľko týždňovom vojenskom ťažení ho doma čakalo nemilé prekvapenie.

Počas jeho neprítomnosti sa odporcom reformy podarilo na trón opäť dosadiť Leónida. Agidov spolukráľ Kleombrotos bol Leónidom poslaný do vyhnanstva, keď ho ešte pred týmto rozhodnutím hodlal Leónidas ako prívrženca reformy potrestať smrťou, ale prosby a naliehania jeho dcéry Chilonis ho obmäkčili. Medzi obyvateľstvom Sparty rozšírili správu, že Agis to s pozemkovou reformou nemyslel vážne a aby nemohol dokázať opak, bol hneď po príchode odvlečený do väzenia.

Po krátkom súdnom procese bol eformi odsúdený k trestu smrti obesením. Kat, ktorý ho mal popraviť sa rozplakal a odmietol položiť ruku na mladého kráľa, preto mu Agis pred smrťou ako zaznamenal Plutarchos povedal „Neplač pre mňa, aj keď trpím neprávom som v tejto chvíli šťastnejší ako moji vrahovia " a po týchto slovách si sám vložil hlavu do slučky. Jeho matku Agesistratu a starú mamu Archidamu, ktoré prišli orodovať o jeho život popravili tiež. Po smrti Agida sa ale našiel kráľ, ktorý pokračoval v reformách a bol ním paradoxne Leónidov syn Kleomenes, ktorého z donútenia oženili s jeho vdovou Agiatis. Nástupcom Agida sa z rozhodnutia eforov stal jeho maloletý syn Eudamidas.

• Plutarchos, Plutarchovy Životopisy, Melantrich, Praha 1940
• ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Grécky zázrak. [s.l.] : Perfekt, 2002. ISBN 80-8046-103-1. (slovenský jazyk)