Theopompos (Sparta)

Theopompos (starogr. Θεόπομπος) z kráľovského rodu Eurypontovcov bol kráľ Sparty približne od roku 720 pred Kr. do roku 675 pred Kr. Jeho spolukráľom z kráľovského rodu Agiovcov bol Polydoros.

Theopompos
kráľ Sparty
Panovanie
Dynastia	Eurypontovci
Panovanie	720 pred Kr. – 675 pred Kr. (letopočty sú fiktívne)
Predchodca	Nikandros
Nástupca	Anaxandridas I.
Rodina
Potomstvo	Anaxandridas
Otec	Nikandros
Biografický portál

Theopompos, kráľ Sparty vládnuci približne v polovici ôsmeho storočia pred Kr. je predstaviteľom historických záznamov, ktoré zaznamenal z antických historikov hlavne Pausanias a vo svojich básňach ho spomenul aj básnik Tyrtaios pôsobiaci v polovici siedmeho storočia pred Kr. v Sparte.

Pausanias žijúci v druhom storočí pri svojom putovaní po Grécku navštívil aj Lakóniu a pravdepodobne pri tejto príležitosti popri opisoch krajiny jej pamätihodností a zvykov, zaznamenal aj jej historické udalosti, tak ako mu boli podané. Zaiste sú to väčšinou len legendy, ale aj legendy však môžu v sebe skrývať ozveny historických udalostí. Pausanias vo svojej knihe Opis Grécka napísal, že otcom Theopompa bol Nikandros počas ktorého vlády sa odohral závažný incident medzi Spartou a Messéniou. Počas osláv, ktoré sa konali na počesť bohyne Artemis bol zavraždený Nikandrov spolukráľ Teleklos a to mal byť údajne jeden z dôvodov Sparťanov viesť vojnu proti Messénčanom. Skutočnosť však bola iste iná, podľa novovekých historikov Sparťanov tlačil pravdepodobne do výbojov nedostatok pôdy pre preľudnenosť Sparty.

Vojna zvaná prvá messénska bola dlhotrvajúca a krutá. Na strane Sparty ju viedli obaja spartskí králi Theopompos a Polydoros. Messénčania, ktorým velil kráľ Eufaes obetavo odolávali aj za cenu veľkých strát na životoch a preto sa boj dlho vyvíjal nerozhodne. Po niekoľkých rokoch tejto vleklej vojny Sparťania už dominovali a preto sa kráľ Eufaes pokúsil zvrátiť priebeh vojny útokom priamo na kráľa Sparty Theopompa, ale pri tomto odvážnom pokuse utŕžil rad smrteľných rán od telesnej stráže kráľa Theopompa. Následník Eufaa Aristodémos sa v poslednej fáze vojny snažil získať spojencov v boji proti Sparťanom, preto udržiaval dobré vzťahy hlavne s Arkádiou a s Argom, ale vo svojom boji až na ojedinelé nájazdy Arkádie na Lakóniu ostala Messénia osamotená a čakal ju trpký koniec. Aristodémos v poslednom pokuse o zvrat vo vojne ovplyvnený veštbou obetoval život svojej dcéry, ale už ani to nepomohlo. Nešťastný Aristodémos spáchal samovraždu nad hrobom svojej dcéry a jeho ľud upadol na dlhé storočia do područia Sparty. Najúrodnejšia pôda Messénie bola potom rozdelená medzi tritisíc Sparťanov. Z väčšiny Messénčanov sa stali perioikovia a ostatné obyvateľstvo bolo zotročené.

Polyainos macedonský právnik a spisovateľ v knihe Stratégie koniec messénskej vojny opisuje inak, píše, že keď vojna už trvala dvadsať rokov králi Sparty Theopompos a Polydoros sa rozhodli ľsťou ukončiť vojnu. Predstierali medzi sebou spor a rozdelené sily vojsk Sparťanov zlákali Messénčanov k útoku na spartské vojsko Polydora, ale Theopompove vojsko ukryté v zálohe zaútočilo na Messénčanov od zadu a boj víťazne ukončilo.

Ako opäť píše Pausanias po messénskej vojne ešte Theopompos viedol vojnu s Argom o územie zvané Thyreatid. Po Theopompovej smrti sa podľa Pausania jeho následníkom stal vnuk Zeuxidamos, lebo syn Archidamos už bol nebohý. Historik Herodotos, ktorého informácie sú značne staršieho dáta za následníka Theopompa označil jeho syna Anaxandrida.

Podľa Plutarcha počas vlády Theopompa bol vymenovaný do úradu prvý efor menom Elatos aj so svojimi kolegami.