Charilaos

Charilaos (iné názvy: Chariláos, Charillos, Chariklos) (gr. Χαρίλαος - Charilaos/iný prepis Chariláos, alebo Χάριλλος - Charillos, alebo Chariklos) z kráľovského rodu Eurypontovcov bol kráľom Sparty (možno mýtickým) približne v polovici ôsmeho storočia pred Kr. Jeho spolukráľom z kráľovského rodu Agiovcov bol Archeláos.

Charilaos
kráľ Sparty
Panovanie
Dynastia	Eurypontovci
Panovanie	780 pred Kr. – 750 pred Kr. (letopočty sú fiktívne)
Predchodca	Eunomos
Nástupca	Nikandros
Rodina
Potomstvo	syn Nikandros
Otec	Eunomos
Biografický portál

V zoznamoch kráľov starovekej Sparty u antických historikov od jej legendárneho zakladateľa Prokla až po Charilaa vládne najväčší zmätok. Historik Herodotos žijúci v piatom storočí pred Kr. vo svojej knihe História za predchodcu Charilaa označil Eunoma. Eunomos ako predchodca figuruje v zoznamoch kráľov aj u historika a teológa Eusebia Kaisarejského a tiež u antického básnika Simonida. Pausanias, ale tvrdí, že jeho otcom a predchodcom bol Polydektes a tento názor s ním zdieľa napr. aj Strabón.

Historických záznamov týkajúcich sa vlády kráľa Charilaa nie je veľa. Niečo viac zo života a pôsobení Charilaa, tohto možno legendárneho (mýtického) kráľa Sparty vládnuceho približne v ôsmom storočí pred Kr. nám približujú dejepisné diela hlavne Strabóna a Pausania.

Strabón zaznamenal, že kráľ Sparty Polydektes starší brat Lykurga, zomrel mladý v čase, keď jeho žena bola tehotná. Po smrti Polydekta sa Lykurgos stal kráľom Sparty až do narodenia legitímneho nástupcu Polydekta, pretože tým úrad kráľa automaticky prešiel na toto dieťa. Následník dostal meno Charilaos. Keďže bol nový kráľ maloletý jeho poručníkom sa stal Lykurgos. Lykurga však onedlho začali obviňovať, že chystá sprisahanie proti svojmu zverencovi, preto z obavy, že sa naozaj môže dieťaťu niečo stať a vina by sa pripísala jemu, Lykurgos opustil Spartu a odišiel na Krétu, kde strávil niekoľko rokov. Lykurgos potom ešte istý čas strávil v Egypte a na spiatočnej ceste do Sparty navštívil aj slávneho básnika Homéra žijúceho na ostrove Chios. Počas tohto obdobia svojho života v cudzine zostavil zbierku zákonov, ktoré pri návrate aj za pomoci kráľa Charilaa zaviedol do praxe. Ploutarchos kladie túto zmenu zásluhou Lykurga v ústave Sparty tiež do obdobia vlády Charilaa.

Aj Aristoteles zmenu v politickom živote Sparty zaznamenal, ale interpretoval ju inak. Aristoteles vo svojom diele Politika hovorí okrem iného aj o rozdielnosti foriem vlád a tiež o náhlych zmenách týchto foriem. Tu ako jeden z príkladov uvádza zmenu v čase vlády spartského kráľa Charilaa, keď sa oligarchia (forma tyranie) v Sparte zmenila na aristokraciu. (v ponímaní Aristotela na vládu najlepších podľa cnosti).

Od Pausania sa dozvedáme informácie o vláde Charilaa. Za jeho vlády Sparťania silou zbraní pre kolaboráciu s Arkádiou dobyli na severe Lakónie mesto perioikov Aegys a jej obyvateľstvo predali do otroctva. Pausanias ďalej píše, že Charilaos napadol aj zem Argejčanov Argolis a o niekoľko rokov neskôr, keď sa kráľom Arkádie stal Aeginetes zaútočil na Tegeu, kde Sparťania utrpeli drvivú porážku. Arkádčania do obrany mesta zapojili aj ženy a v tomto boji spartské vojsko aj so svojim kráľom Charilaom upadlo do zajatia. Arkádčania vedomí si možnej odvety Sparťanov, kráľa Charilaa prepustili bez výkupného, ale musel odprisahať, že už nikdy nepodnikne útok na Tegeu.

Po smrti Charilaa (na čom sa už antickí historici zhodujú) sa jeho následníkom stal syn Nikandros.