Aristodémos (syn Aristomacha)

Aristodémos alebo Aristodemos (starogr. Ἀριστόδημος – Aristodémos) je v gréckej mytológii syn Heraklovca Aristomacha.[1][2]

Útok Heraklovcov na Peloponéz

Približne osemdesiat rokov po trójskej vojne viedli bratia Aristodéma, Kresfontes a Temenos piaty a tentokrát už víťazný útok Dórov na mykénsky Peloponéz.[3] Podľa gréckych mýtov, hrdina Herakles zanechal potomkov v Lakónii, Argolide, Boiótii a inde. Niektorí dosiahli vo svojich rodných mestách vládu, iní museli pred legitimnými synmi vládcov utiecť a neskôr sa neúspešní uchádzači o trón, vyhnaní vládcovia, alebo ich potomkovia spojili s Dórmi, aby s ich pomocou získali stratené tróny.[4]

Aristodemos zomrel po zásahu bleskom ešte pred predchádzajúcou neúspešnou vojenskou výpravou.[5] Táto výprava Dórov bola však už od začiatku odsúdená na neúspech, lebo ich boh Apolón trestal za to, že Heraklovec Hippotes zabil veštca z Arkádie, ktorého omylom považoval za zveda nepriateľov. Dórsku flotilu, ktorá vyplávala z Naupaktu Apolón zničil morskou búrkou a ostatné vojsko potrestal hladomorom.[6] Aby si Heraklovci boha uzmierili, odišli si po radu, ako to urobiť, do veštiarne v Delfách. Delfská Pýtia im potom odporučila, aby vinníka poslali do desaťročného vyhnanstva a zvolili si za vodcu trojokého.[6] Heraklovci si nechali poradiť, Hippota poslali do vyhnanstva a keď potom Temenos stretol muža na oslovi, čo mal len jedno oko ihneď pochopil, že veštba sa vzťahuje na neho. Tým mužom bol Oxylos, ktorý bol tiež Heraklovým potomkom a pôvodne vládol v Aitólii, ale stadiaľ musel do vyhnanstva, lebo nešťastnou náhodou na hrách v Tébach zabil hodeným diskom svojho brata.[7] Boh Apolón Heraklovcom potom odpustil a ich následná morská výprava z Naupaktu a vylodenie vojska na Peloponéze bolo už úspešné.[6]

Dóri vedení Heraklovcami potom viedli na pevnine s mykénskymi vládcami neľahké boje. Keď na Peloponéze porazili aj posledného mykénskeho vládcu Tisamena, krajinu si rozdelili žrebom. Keďže Aristodéma zabil blesk, Lakónia so svojim kráľovským sídlom v Sparte bola pridelená jeho synom Eurysthenovi a Proklovi, Temenos sa stal vládcom v Argu, kde predtým vládol Tisamenos a Kresfontes sa stal kráľom Messénie.[8]