Archidamos III.
Archidamos III. alebo Archidámos III. (starogr. Αρχίδαμος) bol kráľom Sparty kráľovskej línie rodu Eurypontovcov. Vládol od roku 360 pred Kr. do roku 338 pred Kr. Jeho spolukráľom z rodu Agiovcov bol Kleomenes II. Bol aktérom pohnutého obdobia dejín Sparty a na jej politickom dianí sa aktívne podieľal už aj za vlády svojho otca Agésilaa II. ako veliteľ vojsk v mnohých bitkách.
Archidamos III. | |||
kráľ Sparty | |||
Busta Archidama III. | |||
Panovanie | |||
---|---|---|---|
Dynastia | Eurypontovci | ||
Panovanie | 360 pred Kr. – 338 pred Kr. | ||
Predchodca | Agésilaos II. | ||
Nástupca | Agis III. | ||
Biografické údaje | |||
Úmrtie | 2.august 338 pred Kr. Mandúria | ||
Rodina | |||
Manželka |
Deinicha | ||
Potomstvo | |||
Otec | Agésilaos II. | ||
Matka | Kleora | ||
Odkazy | |||
Archidamos III. (multimediálne súbory na commons) | |||
Bitka Sparty s Tébami pri Leuktre v roku 371 pred Kr. patrí medzi najvýznamnejšie v gréckych dejinách. Téby v tejto bitke utŕžili Sparte totálnu porážku a dostali sa na vrchol svojej slávy ako vedúca mocnosť v Grécku. Od Sparty sa následne odtrhla väčšina spojeneckých a podmanených miest. Peloponézsky spolok sa rozpadol a proti Sparte povstali Messénčania a Arkádčania, ktorým v roku 370 pred Kr. prišlo na pomoc vojsko o počte 70 000 mužov z celej Boiótie a oslobodilo ich. Stratu Messénie Sparťania niesli najťažšie, lebo práca messénskych heilótov bola hlavným zdrojom ich hospodárstva.
Sparta sa ale s týmto stavom nezmierila. Kráľ Agésilaos II. so svojim synom Archidamom sa následne snažili opäť vydobyť stratené územia Sparty a jej bývalé politické postavenie.
V roku 365 pred Kr. požiadali Eliďania napadnutí Arkádiou o pomoc Spartu. Po spoločnom rokovaní sa stali spojencami Sparty a spartské vojsko vedené Archidamom zaútočilo na Arkádiu a zmocnilo sa mesta Krómnos. V ďalších bojoch sa už však Archidamovi nedarilo. Po krvavej bitke, v ktorej bol vážne zranený (mal prebodnuté stehno) a medzi mŕtvymi ležal výkvet jeho armády bol nakoniec donútený svoje územné pozície v Arkádii opustiť. O dva roky neskôr sa Sparta, Atény a ostatní Peloponézania spojili proti Tébam z obavy z jej rastúcej moci. Početná prevaha bola na strane Sparty, ale Tébanom velil veľmi schopný stratég Epameinóndas, ktorý sa presadil už v bitke pri Leuktrách. Obe armády sa stretli pri Mantinei a následná neobyčajne tvrdá bitka sa skončila nerozhodne. Epameinóndas smrteľne zranený ešte prikázal uzavrieť mier a tým sa definitívne rozbili základy Tébskej hegemónie. (Archidamos sa pred touto bitkou vyznamenal pri obrane Sparty.)
Už ako kráľ Sparty podporil Archidamos Fókov v tzv. tretej svätej vojne, ktorá sa začala v roku 356 pred Kr. Príčinou tohto konfliktu bolo udelenie vysokej finančnej pokuty delfskou amfiktyóniou (kde mali hlavné slovo Tébania) Fókom za ich údajnú spoluprácu s Peržanmi ešte v grécko-perzskej vojne. Rozhorčení Fókovia sa rozhodli preto chopiť zbraní a postaviť sa Tébanom a ich spojencom. Vodcom Fókov sa stal Filomelos, ktorý presvedčil v osobnom rozhovore spartského kráľa Archidama pre spojenectvo. Z peňažnej pomoci Sparty postavil potom Filomelos vojsko, obsadil Delfy a vylúpil ich. Z ukradnutého zlata razil mince, ktorými platil žoldnierom o počte 10 000 mužov. Po počiatočných vojenských úspechoch ho šťastena opustila v roku 354 pred Kr., keď ho Tébania porazili a po tejto bitke spáchal samovraždu. Po smrti Filomela sa vodcom Fókov stal jeho brat Onomarchos, ktorý sa ukázal ako výborný stratég a obsadil značnú časť stredného Grécka. Keď sa však na strane Téb do boja zapojila aj Macedónia prehral v roku 346 pred Kr. rozhodujúcu bitku v Pagasajskom zálive. Onomarchos pri pokuse o útek zahynul vo vlnách mora a jeho mŕtve telo dal macedónsky kráľ Filip II. pribiť na kríž, ako za trest pre svätokrádež. Sparta bola po víťazstve Macedóncov nútená uzavrieť s Tébami dohodu o prímerí a Macedónia si víťazstvom v tejto vojne začala raziť cestu k vedúcemu postaveniu v Grécku.
Ešte v tom istom roku odišiel Archidamos na Krétu pomôcť mestu Lyttos v ich boji proti Knóssu, ktorému velil bývalý veliteľ vojsk Fókov Falaikos. Archidamos prišiel s vojskom ešte včas a zachránil Lyttos. Falaikos preto obrátil svoju pozornosť na Kydóniu, kde neskôr v boji zahynul.
V roku 338 pred Kr. požiadal Tarent Sparťanov (svoju materskú zem) o pomoc v konflikte s Apúlčanmi a Lukánčanmi. Tarent (Tarás) bol silný grécky štát na juhu Apeninskeho polostrova, ktorý sa zapájal do častých vojen so svojimi susedmi. Archidamos sa Tarentu rozhodol pomôcť a to sa mu stalo osudným. Smrť si ho našla v boji pod hradbami mesta Mandúrie. Mŕtve telo kráľa Archidama Sparťanom nepriateľ odmietol vydať na dôstojné pochovanie. Sparťania mu preto postavili sochu a umiestnili ju v Olympii, kde ju ešte v druhom storočí videl Pausanias.
Zdroje
- ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Grécky zázrak. [s.l.] : Perfekt, 2002. ISBN 80-8046-103-1. (slovenský jazyk)
- Xenofón, Hellenica, VII,4,20; VII,19 – 25.
- Diodoros Sicílsky, Bibliotheca historia, kniha XV,59; XVI,23 – 24; XVI,39; XVI,59; XVI,63; XVI,88.
- Theocharis Detorakis, (1994). A History of Crete. Heraklion: Heraklion. ISBN 960-220-712-4.
- Pausanias, Periégésis tés Hellados, 3,10,3 – 5; 6,4,9; 8,27,8 – 9.
- Marcus Iunianus Justinus, Historiarum Philippicarum libri XLIV, VIII,1 – 2.
Archidamos III. | ||
Vladárske tituly | ||
---|---|---|
Predchodca Agésilaos II. |
kráľ 360 pred Kr. – 338 pred Kr. |
Nástupca Agis III. |