Agis II.

Agis II. alebo Ágis II. (starogr. Ἆγις) bol spartský kráľ z dynastie Eurypontovcov. Panoval od roku 427 pred Kr. do roku 398 pred Kr. Jeho spolukráľom z kráľovského rodu Agiovcov bol v rokoch (427 – 409 pred Kr.) Pleistoanax a v rokoch (409 – 398 pred Kr.) Pausanias.

Agis II.
kráľ Sparty
Panovanie
Dynastia	Eurypontovci
Panovanie	427 pred Kr. – 398 pred Kr.
Predchodca	Archidamos II.
Nástupca	Agésilaos II.
Rodina
Manželka	Timaea
Potomstvo	syn Leótychidas (možno nelegitímny)
Otec	Archidamos II.
Matka	Lampito
Biografický portál

Agis syn a nástupca Archidama II. sa stal kráľom Sparty v polovici druhej peloponézskej vojny, ktorú viedla Sparta proti Aténam. Hlavným dôvodom rozporov medzi obomi štátmi bola ich politická rozdielnosť. Sparta bola oporou oligarchických strán vo všetkých štátoch Grécka a Atény podporovali demokratické štáty, pričom Sparta a aj Atény mali ambície stať sa prvou mocnosťou v Grécku.

Krátko po prevzatí moci už na jar v roku 426 pred Kr. viedol mladý kráľ Agis armádu Sparty a jej spojencov do Atiky, ale cestou ich v oblasti Korintskej šije prekvapilo náhle zemetrasenie, čo Sparťania považovali za zlé znamenie a to ich odradilo od úmyslu zaútočiť na Atiku. Kráľ Agis v tejto fáze peloponézskej vojny nedosiahol väčších vojenských úspechov. Hlavnými aktérmi vo vojne týchto rokov boli spartský veliteľ Brasidas a aténsky politik Kleón. V Aténach po Periklovej smrti Kleón zmenil bývalú stratégiu Atén a po jednom odvážnom vojenskom zásahu priamo na Peloponéze v bitke pri Sfaktérii v roku 425 pred Kr. zajal 120 Sparťanov. Sparťania, ktorí už mali v priebehu vojny ťažké straty ponúkli Aténam mier, ale Aténčania však ponúknutý mier neakceptovali a v krátkej dobe sa ukázalo, že to bola chyba.

V roku 424 pred Kr. začal talentovaný spartský vojvodca Brasidas odvážnu vojenskú operáciu proti aténskym spojencom na pobreží Trákie a dobytím strategického mesta Amfipolis sa mu podarilo Aténčanom odrezať cestu dodávok obilia z Krymu. Odpoveďou Aténčanov na obsadenie Amfipolu bol ich útok, ktorý viedol osobne Kleón. V následnej bitke, ktorá sa skončila víťazstvom Sparty padol Brasidas aj Kleón. Tentoraz Aténčania ponúkli Sparte mier a Sparťania ho prijali. Tzv. Nikiov mier (nazvaný podľa umierneného aténskeho politika Nikia) bol uzavretý v roku 421 pred Kr. a mal podľa dohody trvať 50 rokov. Mier ale nestál na pevných základoch. Sčasti aj preto, že nie všetci spojenci či zo strany Sparty alebo Atén sa zúčastnili na mierových rokovaniach a aj preto, lebo obsah rozporov medzi obomi stranami sa neodstránil. Boje v krátkom čase opäť vypukli aj keď ešte na začiatku nie priamo medzi Sparťanmi a Aténčanmi, ale napätie však medzi nimi naďalej pretrvávalo.

Po uzavretí Nikiovej mierovej dohody viedol Agis vojenskú výpravu proti Argu, ktorý ohrozoval Epidauros. Hoci už mal víťazstvo na dosah po šikovnom manévrovaní armády Argu uzavrel s nimi prímerie na štyri mesiace a stiahol svoje sily. Argos však toto prímerie v krátkom čase porušil, keď napadol spojenca Sparty mesto Orchomenos v Arkádii a ich ďalším cieľom sa mala stať aj Tegea. To vyvolalo v Sparte rozhorčenie a uzavreté prímerie kráľa Agida s Argom pokladali za jeho zlé rozhodnutie za čo mal byť potrestaný. Trestu zbúrania jeho domu a zaplatenia pokuty 10 000 drachiem sa vyhol len preto, lebo sľúbil, že odčiní túto chybu víťazstvom v boji. Svoj sľub naplnil, keď v roku 418 pred Kr. obnovil stabilitu v Tegei a neskôr dobyl Mantineu posilnenú aténskym vojskom, čo bolo jedno z najvýznamnejších víťazstiev Sparty v peloponézskej vojne.

V roku 413 pred Kr. urobili Aténčania fatálnu chybu, keď vyhoveli žiadosti o pomoc mestu Segesta na Sicílii, ktoré bolo ohrozené Syrakúzami a následne v bojoch prišli o najväčšiu expedičnú flotilu akú kedy vystrojili. (celkový počet účastníkov expedície Atén činil 32 000 mužov) V počiatočných bojoch sa Aténam darilo, ale len dovtedy kým bol odvolaný schopný veliteľ Alkibiades, ktorý mal v Aténach čeliť obvineniu z poškodenia sôch boha Herma a veliteľom Aténčanov sa stal menej schopný stratég Nikias. Alkibiades namiesto návratu do Atén prešiel na stranu Sparty čo ešte urýchlilo pád Atén. Na návrh Alkibiada na jar v tom istom roku už viedol Agis armádu Sparty a jej spojencov do Atiky za účelom obsadiť a opevniť strategické mesto Dekeleiu, ktorá sa nachádzala na sever od Atén vo vzdialenosti len 24 km. Dekeleia zohrala v poslednej fáze peloponézskej vojny Sparte dôležitý strategický význam. Sparťania tiež posilnili svoje loďstvo za peniaze Peržanov, keď v zmluve so satrapom Tissafernom uznali nadvládu Peržanov nad maloázijskými Grékmi, čím sa dopustili zrady na celogréckej veci. Peniaze, ale Sparte posielali Peržania len pomaly po čiastkach, veď im išlo hlavne o to, aby zabránili zjednoteniu Grécka a tým odvrátili prípadný útok na ich ríšu.

Agis ešte v roku 411 pred Kr. viedol neúspešné ťaženie Sparty proti Aténam, ale v poslednej fáze peloponézskej vojny už významnejšiu úlohu naplnil veliteľ Lysandros a na strane Atén opäť Alkibiades, ktorý sa po politických a aj po osobných problémoch s kráľom Agidom, ktorému zviedol manželku vrátil po trojročnom pobyte aj na ostrove Samos, kde službách tohto ostrova dosiahol rad dôležitých víťazstiev do Atén, kde ho prijali s nadšením. Ešte tým vo vojne pretieklo mnoho krvi či už na jednej alebo druhej strane, kým Sparta dosiahla celkovú prevahu, lebo Alkibiades po príchode do Atén priniesol Aténčanom nádej na zvrat v tejto vojne, ale keď v roku 407 pred Kr. nadviazal Lysandros kontakt s perzským princom Kýrom a Peržania sa rozhodli tentoraz Spartu úplne podporiť, nádeje Atén sa rozplynuli. Aténčania ešte zvíťazili v bitke pri Arginuských ostrovoch, ale už netrvalo dlho a pred Aténami stáli Sparťania a ich spojenci v plnej sile. V roku 404 pred Kr. sa mesto obkľúčené od mora flotilou vedenou Lysandrom a na pevnine Agidovým spolukráľom Pausaniom úplne vyhladované vzdalo nepriateľovi.

Agidovi po peloponézskej vojne zverili Sparťania približne v roku 400 pred Kr. trestnú výpravu proti Elide. Po víťaznej výprave v roku 308 pred Kr. Agis navštívil Delfy, kde vykonal obetu bohovi Apolónovi a po návrate do Sparty vážne ochorel a zomrel. Hoci Agis mal syna Leótychida, on ho nechcel uznať za svojho, lebo jeho manželka Timaea bola ešte pred počatím obvinená z cudzoložstva. Podozrenie zo spoluviny padlo na Alkibiada. Kráľ Agis síce na smrteľnej posteli Leótychida na jeho úpenlivé prosby v prítomnosti svedkov uznal za svojho dediča, ale Leótychidova legitimita ostala aj naďalej spochybnená. Kráľom Sparty sa nakoniec stal Agésilaos nevlastný brat kráľa Agida, keďže bol v Sparte obľúbený.