François Hollande

Jeho otec, Georges Gustave Hollande (* 9. máj 1923) je lekár - otorinolaryngológ, bol kandidát extrémnej pravice v mestských voľbách v Rouen v 1959 a 1965. Jeho matka, Nicole Frédérique Marguerite Tribert (* 7. septembra 1927, – † 2009), bola sociálna asistentka a blízka politickej ľavici. Figurovala na zozname Socialistickej strany v 2008 v mestských voľbách mesta Cannes.

Detstvo strávil v Bois-Guillaume, pri Rouene, bol žiakom v penzionáte Jean-Baptiste-de-La-Salle de Rouen (združená škola). V prvom trimestri 1968 jeho otec, priaznivec Algérie française, s blízkymi vzťahmi k Jean-Louis Tixier-Vignancourtovi a OAS, predal svoju kliniku, apartmány v Clos du Hamel, dom v Bois-Guillaume a presťahoval sa s rodinou do Neuilly-sur-Seine, kde začal podnikať v oblasti nehnuteľností.
François, žiak lýcea Pasteura v Neuilly-sur-Seine, sa zapísal na fakultu práva v Paríži, kde získal bakalársky diplom. Potom študoval na „HEC“ v Paríži a na „Inštitúte politických vied“, kde vstúpil do UNEF-Renouveau, blízkej Komunistickej strane Francúzska. Nastúpil aj na ENA, v promočnom ročníku „Voltaire“.

V roku 1976 bol vylúčený z vojenskej služby, ale dosiahol anuláciu tohto rozhodnutia. Počas svojich štúdií na dôstojníckej škole v Coëtquidan v januári 1977 bol v izbe spolu so Jean-Pierre Jouyetom, Michelom Sapinom, Henrim de Castries a Jean-Michel Lambertom.

Má staršieho brata.

Na konci 70. rokov sa zoznámil so Ségolène Royalovou, neskoršou političkou, počas jedného soirée na „ENA“ (bola tiež z ročníka Voltaire). Pár Royal-Hollande vytvoril voľný zväzok a splodil štyri deti: Thomasa (1984, advokát), Clémence (1985, študovala medicínu), Juliena (1987, filmár) a Floru (1992, študentka psychológie).

Ich rozchod bol oznámený v predvečer druhého kola volieb v roku 2007. V roku 2010 potvrdil svoj vzťah so žurnalistkou Valérie Trierweilerovou, ktorá bola jeho spoločníčkou od roku 2006. Vzťah zostal utajený až do volebnej kampane Ségolène Royalovej.

V roku 2012 bol kandidátom prezidentských volieb vo Francúzsku. François Hollande zvíťazil v druhom kole prezidentských volieb s 51,64% hlasov nad Nicolasom Sarkozym, dovtedajším prezidentom, o necelé 4 % hlasov.

29. októbra 2013 sa uskutočnila plánovaná oficiálna jednodňová návšteva Françoisa Hollanda na Slovensku, pozri obrazová galéria z návštevy[1]

29. decembra 2013 bola „Ústavnou radou“ schválená zvýšená daň 75% na príjmy najbohatších daňovníkov nad 1 mil. € vo Francúzsku, čo je splnenie jedného z bodov volebného programu F. Hollanda.[2]

• La Gauche bouge, Ľavica sa hýbe, kolektívne dielo napísané pod pseudonymom Jean-François Trans, vydal Jean-Claude Lattès, 1985.
• L'Heure des choix. Pour une économie politique, avec Pierre Moscovici, „Hodina voľby. K politickej ekonómii" (s Pierre Moscovici), 1991, (ISBN 978-2-7381-0146-4).
• L'Idée socialiste aujourd'hui, Socialistická idea dnes, vydal Omnibus, 2001 (en collaboration) (ISBN 978-2-259-19584-3).
• Devoirs de vérité, entretiens avec Edwy Plenel, éd. Stock, 2007 (ISBN 978-2-234-05934-4).
• Droit d'inventaires, entretiens avec Pierre Favier, Le Seuil, 2009 (ISBN 978-2-02-097913-9).
• Le rêve français, "Francúzsky sen", Éditions Privat, août 2011 (ISBN 978-2-7089-4441-1).
• Un destin pour la France, "Osud Francúzska", Fayard, janvier 2012 (ISBN 978-2-213-66283-1).
• Changer de destin, "Zmeniť osud", Robert Laffont, 23 février 2012, (ISBN 978-2-221-13117-6), 180 pages.

• 
  Hollande-Royalová v roku 2007
• 
  rok 2012
• 
  Volebná kampaň 2012

1. fotogaléria na teraz.sk
2. Le Figaro
3. pravda.sk

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému François Hollande

• Článok v Le Figaro - apríl 2012, voľby (po francúzsky)
• Národné zhromaždenie Francúzska - webová stránka poslanca (po francúzsky)
• Články v Le Monde - predvolebná kampaň (po francúzsky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku François Hollande na francúzskej Wikipédii.

Francúzsky portál Politický portál