Albert Lebrun
Albert Lebrun (* 29. august 1871, Mercy-le-Haut, Francúzsko – † 6. marec 1950, Paríž) bol francúzsky politik a 15. prezident Francúzska v rokoch 1932 až 1940 a posledný prezident Tretej republiky. Bol členom stredopravej Demokraticko-republikánskej aliancie (ARD).
| Albert Lebrun | |||
.jpg.webp) 15. prezident Francúzska | |||
| Narodenie | 29. august 1871 Mercy-le-Haut, Francúzsko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 6. marec 1950 (78 rokov) Paríž, Francúzsko | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
10. júla 1940 po porážke francúzskych vojsk nacistickým Nemeckom, Lebrun prijal ústavný zákon z 10. júla 1940 umožňujúci premiérovi Pétainovi vyhlásiť novú ústavu. 11. júla Lebruna nahradil Pétain, hoci Lebrun nikdy oficiálne ako hlava štátu neodstúpil. Následne 15. júla utiekol pred nacistami do Vizille (Isère). Tu ho 27. augusta 1943 zatkli a držali v zajatí na zámku Itter v Tirolsku. 10. októbra 1943 mu bolo umožnené vrátiť sa do Vizille kvôli zlému zdravotnému stavu. Naďalej však bol držaný pod neustálym dohľadom.
Po tom čo Spojenci oslobodili väčšinu Francúzska sa Lebrun 9. augusta 1944 stretol s de Gaulleom. Uznal jeho vedúcu pozíciu a povedal, že ako prezident nemohol formálne odstúpiť, pretože rozpustenie Národného zhromaždenia spôsobilo, že nezostal nikto, kto by mohol formálne prijať jeho rezignáciu.
Po vojne, Lebrun žil na dôchodku. Zomrel na zápal pľúc v Paríži 6. marca 1950 po dlhotrvajúcej chorobe.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Albert Lebrun na českej Wikipédii a Albert Lebrun na anglickej Wikipédii.