Adolf von Baeyer
Johann Friedrich Wilhelm Adolf Ritter von Baeyer (* 31. október 1835, Berlín – † 20. august 1917, Starnberg) bol nemecký chemik. Nositeľ Nobelovej ceny (1905) za práce o organických farbivách a hydrogenovaných aromatických zlúčeninách.
| Johann Friedrich Wilhelm Adolf Ritter von Baeyer | |||
| nemecký chemik | |||
.jpg.webp) | |||
| Narodenie | 31. október 1835 Berlín, Nemecko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 20. august 1917 (81 rokov) Starnberg, Nemecko | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Život
Narodil sa v Berlíne. Študoval matematiku a fyziku na Berlínskej Univerzite. Neskôr sa presťahoval do Heidelbergu, kde študoval chémiu s Robertom Bunsenom. Tam pracoval hlavne v laboratóriu Augusta Kekulého. V roku 1858 získal doktorát. Stal sa prednášajúcim profesorom na Berlínskej Obchodnej Akadémii v roku 1860 a profesorom na Štrasburskej Univerzite v roku 1871. V roku 1875 nahradil Justusa von Liebiga na pozícii profesora chémie na Univerzite v Mníchove.
V roku 1881 Kráľovská Spoločnosť v Londýne ocenila Baeyera Davyho medailou za jeho prácu na indigu. V roku 1905 sa stal nositeľom Nobelovej ceny za chémiu.
Práca
Za Baeyerove hlavné úspechy môžeme považovať syntetizovanie a opísanie rastlinného farbiva indigo, vynájdenie fenolftaleínu, výskum v oblasti acetylénov, objasnenie ionizácie solí, syntetizovanie dusíkatých zlúčenín a derivácie kyseliny močovej (spolu so syntetizovaním kyseliny barbiturovej). Bol prvý ktorý prišiel so správnym vzorcom indolu v roku 1869 po publikovaný prvej syntézy spred troch rokov. Medzi jeho príspevky v oblasti teoretickej chémie môžeme zaradiť teóriu trojitých väzieb a teóriu malých uhlíkatých prstencov.
V roku 1872 experimentoval s fenolom a formaldehydom, z ktorých roku 1907 Leo Baekeland ako prvý syntetizoval bakelit.