Dolné Plachtince

Leží na severovýchodnom okraji Čebovskej pahorkatiny, geomorfologickej časti Ipeľskej kotliny, severovýchodne od obce vystupujú nad rovinatý kraj Modrokamenské úboče, patriace do Krupinskej planiny.[4] Obcou preteká Burašovský potok a vetva Plachtinského potoka.

Prístup zabezpečuje cesta I/75 (Nové Zámky – Lučenec), na ktorú sa pripája cesta III/2601 do Sklabinej, vedúca centrom obce. Veľký Krtíš je vzdialený 4 km východným smerom, Šahy 41 km juhozápadným, Krupina 40 km severozápadným a krajské mesto 80 km severným smerom.[5]

Územie Plachtinského chotára tvorili pôvodne plytčiny rozsiahleho pravekého mora. V oblasti sa našli skameneliny žralokov, dinosaurov a mamutov. Uhoľné vrstvy sa tiahnu od Stredných Plachtiniec až po Obeckov, čiže aj cez územie obce.

Stredoeurópske mierne podnebie umožňuje pestovať všetky druhy obilnín, ovocia, ale dobre sa tu darí aj viniču, vďaka ktorému je obec známa. Mierne teplé podnebie je príčinou, že na tomto území sa vyskytuje len málo ihličnanov. Sú tu prevažne listnaté a zmiešané lesy s agátovým, bukovým, či dubovým porastom. Zo zástupcov fauny stojí za zmienku predovšetkým jastrab veľký.

Najstaršie osídlenie oblasti je z čias rímskej ríše, najskôr ako Keltské oppidum. Našli sa tu archeologické nálezy, ktoré to dokazujú. Asi v roku 6 po Kr. Kelti podľahli nátlaku Rimanov, čo dokazuje nájdená rímska minca z tohto obdobia. Až okolo piateho storočia nášho letopočtu sa na okolitých kopcoch usadili Slovania, ktorí postupne schádzali do dolín a zakladali osady. Ich život ovplyvnil príchod sv. Cyrila a Metoda a s ním aj hlásanie kresťanstva od roku 863.

V listine popisovanej v diele slovenského historika Richarda Marsinu, slovenský diplomatár hovorí o darovaní územia obce zemepánovi Dubaacovi v roku 1243 a tento dátum potvrdzujú aj údaje v diele maďarského historika Istvána Bakácsa „Hont vármegye Mohács elött“. Je to prvá oficiálne písomne doložená historická zmienka o obci. Táto listina však hovorí už o obci, teda jej história je ešte staršia. Tento fakt potvrdzuje zápis dp. Páleníka v preklade historickej farskej kroniky (originál sa stratil), ktorý hovorí o roku 1156 ako roku, keď bol založený kláštor cisterciánov v Bzovíku a obyvatelia obce museli každoročne odovzdávať dva okovy vína ako poplatky kňazských desiatkov tomuto rehoľnému rádu. Táto správa však nie je podložená nijakou listinou ani dôkazom, opisovanú listinu sa nepodarilo objaviť. V tomto preklade je uvedený aj údaj, že na územie obce v roku 1241 vpadli tatárske vojská. Z uvedeného sa zdá, že rok 1243, hoci je oficiálnou prvou písomnou zmienkou o obci, nie je jediný, ale momentálne najstarší dostupný údaj o obci.

V roku 1243 teda dostal obec, v tom čase s názvom Palata (Plahta Terra), zemepán Martin Dubaac. Až do roku 1245 sa v súvislosti s obcami Dolné i Horné Plachtince spomína rovnaký názov, z čoho sa dá usúdiť, že pôvodne tvorili spoločný celok. V tomto roku sú už zaznamenané samostatne ako Palohta Inferior (Dolné) a Palohta Superior (Horné Plachtince). Až pri roku 1439 sa pri názvoch Inferior a Superior spomína aj názov Középpalohta (Stredné Plachtince). Ďalej sa názvy vplyvom rôznych historických udalostí menili nasledovne: Palohta villa, Alsópalahtha, Preposstpalothaya, a i. V roku 1773 sa poslovenčil názov obce na Dolnie Plachtince. Pravdepodobne bol názov Plachtince odvodený od ľudovej prezývky, keďže sa v obci tkali plachty. Vzápätí sa spomínajú názvy Unter – Plachtintz a Alsó – Palojtha. Ďalej sa názov Palata menil na Palojtu, či Paloyty, alebo Palahthu a pod. Dnešný názov obec dostala v roku 1920.

Obec vlastnilo niekoľko rodín a majiteľov. Prvým bol už spomínaný zemepán Martin Dubaac s rodinou. Neskôr ju vlastnili Tardošovci, Lukavovci, Pápežská prepozitúra Šahy, rád Tovarišstva Ježišovho a Rožňavská Kapitula. Pred vznikom Česko-Slovenska a následným vyvlastnením pozemkov obec vlastnilo niekoľko veľkých gazdov.

V roku 1465 obec nadobúda štatút stredovekého mestečka, pečatidlo a erb, ako aj právo konať jarmoky ku dňu sv. Martina – patróna obce (mestečka).

V roku 1544 bola prvýkrát spustošená a vypálená Turkami. Turci začali zostrovať svoje útoky a obsadzovať nové územia. V roku 1546 budínsky sa paša Mohamed sa vyhráža Hontu a Novohradu, že ohňom a mečom zničí všetko, ak sa mu dobrovoľne nepoddajú.
26. augusta 1547 sa v Banskej Štiavnici konal veľký jarmok. Turci sa od vyzvedačov dozvedeli, že Plachtinčania ukrývajú v obci farára, ktorý mal ísť na poradu do Banskej Štiavnice, aby ich v ťažkých časoch podporil; preto proti jarmočníkom poslali čalmak (100 jazdcov). Vyše 60 Plachtinčanov orabovali a len v spodnej bielizni ich pustili domov.
V roku 1552 biskupi utekajúci cez Plachtince varovali obyvateľov pred Turkami, pričom im radili, aby schovali zvony z veže. Traduje sa, že vďaka dokonalej skrýši sa slávne zvony, ktoré bolo počuť až v Modrom Kameni a ich zvuk pripomínal plač, nenašli dodnes.
Plachtinský mlynár Ján Sklár dal do kostola namaľovať tri obrazy za spásu duše svojho jediného syna, ktorý zahynul počas tureckých vpádov. V roku 1609 sa dedinčania zo strachu pred Turkami rozhodli kostol opevniť. Toto opevnenie je zakreslené na historickej mape z roku 1840.

Rokom 1648 sa pre obyvateľov začínajú ťažké časy. Vtedy sa rozširovali tzv. Drábikove proroctvá o konci sveta. Ľudia týmto proroctvám uverili a prestali pracovať, následkom čoho nastal veľký hlad. Keď pominul, skončili sa aj boje s Turkami, a v obci sa začali vytvárať cechy (stolársky, tkáčsky, vinohradnícky a kolársky).

V roku 1776 cisárovná Mária Terézia založila Urbár. Vtedy bola farnosť Modrý Kameň pridelená ako filiálka ku Plachtinciam. V tomto období bolo v obci viacero požiarov. Bolo tiež založené Rožňavské biskupstvo a obec patrila pod Rožňavskú diecézu.

V roku 1818 bola veľmi tuhá zima a následkom nej hlad. V roku 1831 v obci cholera, ku ktorej sa neskôr pridružil i mor. Následkom týchto udalostí sa obec vyľudnila a stratila na význame.

V roku 1848 vypukla feudálna antimaďarizačná revolúcia. V obci (v kostolnej zvonici) sa skrýval Janko Kráľ, kde ho v apríli 1849 aj zatkli. V jeho činnosti mu pomáhal učiteľ Ján Rotarides z Príbeliec.

V súčasnosti má obec 598 obyvateľov a 216 domov. Bilancia rastu obyvateľstva je takáto: V roku 1778 mala obec 770 obyvateľov. Následkom moru, cholery, týfusu, hladu a bojov sa počet obyvateľov znížil na 560 (1948). Do roku 1996 sa počet zvýšil o dvoch obyvateľov.

• Poznámka: Celá kapitola Dejiny obce pravdepodobne čiastočne alebo kompletne vychádza z obecnej kroniky obce.

• Oficiálna stránka obce

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dolné Plachtince