Sucháň
- Pre článok o slovenskom kňazovi, pozri Ján Sucháň
| Sucháň | |||
| obec | |||
 Obecný úrad | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj | ||
| Okres | Veľký Krtíš | ||
| Región | Hont | ||
| Vodný tok | Suchánik | ||
| Nadmorská výška | 493 m n. m. | ||
| Súradnice | 48°18′47″S 19°13′20″V | ||
| Rozloha | 16,33 km² (1 633 ha) [1] | ||
| Obyvateľstvo | 273 (31. 12. 2019) [2] | ||
| Hustota | 16,72 obyv./km² | ||
| Prvá pís. zmienka | 1349 | ||
| Starosta | Anna Triznová[3] (SMER-SD, SNS) | ||
| PSČ | 991 35 (pošta Dačov Lom) | ||
| ŠÚJ | 516414 | ||
| EČV | VK | ||
| Tel. predvoľba | +421-47 | ||
| Adresa obecného úradu |
Obec Sucháň Sucháň 82 991 35 Dačov Lom | ||
| E-mailová adresa | [email protected] | ||
| Telefón | 047 45 14 137 | ||
| Fax | 047 45 14 137 | ||
 Poloha obce na Slovensku  Poloha obce na Slovensku
| |||
 Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
| |||
| Wikimedia Commons: Sucháň | |||
| Webová stránka: www.obecsuchan.sk | |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
| |||
Sucháň je obec na Slovensku v okrese Veľký Krtíš.
Polohopis
Obec leží v centrálnej časti Krupinskej planiny, v údolí potoka Suchánik, približne 20 km severozápadne od Veľkého Krtíša. Sucháň patrí do regiónu Hont, no nachádza sa na pomedzí s východne situovaným Novohradom. Obcou prechádza cesta III/2605, ktorá sa severne od nej napája na cestu V. Krtíš – Zvolen.
Dejiny
Najstaršia hodnoverná písomná zmienka o lokalite Zwhan pochádza z roku 1392, o niečo staršia, no nepodložená má letopočet 1349. Majiteľmi územia boli zemania z rodu Dačovcov, neskôr bola obec v zálohe u viacerých majiteľov, medzi nimi zemianskych rodov z Kosihoviec, Plášťoviec či prepošti zo Bzovíka. V 16. storočí sa do obce prisťahovali 1–2 rodiny Srbov, o storočie neskôr utečenci z rakúskeho Tirolska a v druhej polovici 19. storočia prišelci z Pliešoviec. Obyvatelia s právom slobodníkov mali možnosť voľného pohybu a uzatvárania manželstiev s partnermi z okolitých obcí bez súhlasu panstva.
Po reformácii bol Sucháň evanjelický a až do osamostatnenia v roku 1874 tvoril filiálku dačovolomskej cirkvi. Renesančný kostol bol v obci postavený v roku 1530, podľa tradície postavený na základoch husitskej kaplnky. Upravovaný bol v rokoch 1660 – 1669, 1784 a rozsiahle zmeny s vybudovaním veže boli vykonané v roku 1869. Z roku 1787 pochádza správa o prebudovaní staršej, pôvodne drevenej školy, ktorú v roku 1912 prestavali do súčasnej podoby. Vyučovanie sa tu ukončilo v roku 1979, od roku 1996 budova slúži ako turistická ubytovňa.
Podľa sčítania v roku 1715 bolo v obci 38 domácností, o storočie neskôr, v roku 1828 112 domov a 673 obyvateľov. Prisťahovalci z Tirolska na mieste bývalej kováčskej vyhne zriadili v obci pivovar. Veľký požiar zničil dolnú časť obce 6. septembra 1870, o 5 rokov neskôr podľahol inému požiaru horný koniec. Dovtedy drevené obydlia tak vo väčšom rozsahu nahradili kamenné stavby, pokrývané slamenou krytinou. Domy boli zväčša pozdĺžne trojpriestorové s podpivničenou izbou.
Obyvateľstvo sa živilo najmä poľnohospodárstvom, chovom oviec a dobytka, no vyskytovalo sa aj včelárstvo a ovocinárstvo. Práve ovocinárstvo sa stalo významným zdrojom obživy po tom, ako tu v roku 1876 bola zriadená župná štepnica. Salaše, rozptýlené po okolí sa stali základom lazníckych obydlí, pričom v 19. storočí ich v katastri obce bolo až 55, z toho 18 celoročne obývaných. Ovčiarstvo podnietilo rozvoj výroby potravinových produktov, no tiež spracovanie vlny a ovčích koží. Po zrušení poddanstva koncom 18. storočia prešla veľká časť pôdy do vlastníctva roľníkov, ktorí praktizovali systém trojpoľného hospodárenia. Prevažovalo pestovanie obilnín (raž, pšenica, jačmeň, ovos, pohánka), postupne sa rozšírilo pestovanie zemiakov, kapusty a strukovín (hrach, bôb, cícer, šošovica, slovienka). Zásadnú zmenu hospodárenia prinieslo v roku 1949 založené roľnícke družstvo a mnohé usadlosti boli opustené.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Evanjelický kostol, renesančná jednoloďová stavba s polygonálnym ukončením presbytéria z roku 1530. Nachádza sa uprostred opevneného areálu, do ktorého sa pôvodne vstupovalo podvežím zvonice, ktorá bola neskôr znížená. Kostol bol upravovaný v období 1660–1699 a neskôr v roku 1784. Veža bola ku kostolu doplnená v roku 1869, kedy bola rozšírená aj loď kostola. Loď kostola je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. V interiéri sa nachádza neoklasicistický oltár z roku 1899 s obrazom Ukrižovaný od K. Lehotského. Z tohto obdobia pochádzajú aj kazateľnica, organ a drevená krstiteľnica. V kostole uchovávajú renesančné a barokové kalichy.[4]
- Súbor pamiatkovo chránených ľudových domov z 19. storočia, ide o domy číslo 7, 54 a 93, trojpriestorové kamenné bielené stavby (kedysi so slamenou strechou).[5]
Dom č. 7
Dom č. 54
Dom č. 93
Dom č.13
Dom č. 31
Dom č. 37
Dom č. 43
Dom č. 47
Turizmus
V obci začína 
Suchánskym potokom vedie sivo značený chodník, končiaci na rázcestí Krížne cesty, kde sa pripája na zelenú značku. Žlto značená trasa vedie od Trúbiaceho kameňa na lokalitu Zabry.
V blízkosti obce sa nachádzajú verejnosti neprístupné prírodné útvary Trpaslíčia jaskyňa, Jaskyňa Suchánska trhlina a Previs pod Kútom.
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- Sucháň [online]. Okres VK. Dostupné online.
- Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Externé odkazy
- Oficiálne stránky obce
- Okres VK- história a pozoruhodnosti obce
