Čelovce (okres Veľký Krtíš)

Obec sa nachádza na hranici dvoch krajov a troch okresov, v západnej časti okresu, v južnej časti Krupinskej planiny. Východne sa nachádza Opavská hora (577 m n. m., najvyšší bod chotára), severne je Senná hora (537 m n. m.), západne Plešovica (516 m n. m.) a juhovýchodne Dedova hora (474 m n. m.). V severnej časti chotára pramení Veľký potok, ktorý preteká obcou a pokračuje južným smerom k obci Vinica. Údolím potoka vedie aj prístupová cesta, ktorá sa neďaleko Mikušových lazov odpája od cesty I/75 a z obce pokračuje do Vinice. Severne od centra obce sa nachádzajú viaceré lazy, kde sa zachovalo tradičné poľnohospodárstvo a farmárstvo.

Napriek odľahlosti územia a polohe mimo významných historických ciest je osada Chol písomne doložená už v roku 1260. Územie patrilo Štefanovi Lesenickému a Michalovi Nyékymu z rodu Hont – Poznanovcov, neskôr potom začiatkom 14. storočia rodu Dobakovcov. Tým však kráľ majetok v roku 1342 odňal a až v 2. polovici 15. storočia sa vlastníkom stáva Marek Walt, od roku 1497 s prímením Čelovský. Región a teda aj táto obec trpela v 16. a 17. storočí nájazdmi tureckých vojsk. Po ústupe Turkov nastal rozmach obce, čo dokazuje aj prestavba katolíckeho kostola (doloženého v roku 1311) v roku 1673 a výstavba evanjelického chrámu roku 1793.

Čelovce boli tradičnou hontianskou dedinou s radovou potočnou zástavbou a lazníckymi usadlosťami v okolí. Domy mávali zväčša len jednu izbu, kuchyňu a komoru, ktoré dopĺňali hospodárske priestory (chlievy, stajne, sýpky a i.), ako aj bokom budované pivnice na skladovanie potravín. Poloha na rozhraní krajov a teda i okresov prinášal časté zmeny administratívnej príslušnosti; v prvých rokoch ČSR patrila obec do Hontianskej župy, od roku 1923 bola až do viedenskej arbitráže súčasťou modrokamenského okresu. Do roku 1960 spadala k okresu Krupina, následne do roku 1968 k okresu Zvolen a odvtedy už patrí do okresu Veľký Krtíš.

Napriek tomu, že vojnové roky obec prežila bez vážnejších následkov, väčšie škody sa udiali počas kolektivizácie, kedy boli zničené porasty ovocných stromov. Tradičný spôsob obživy miestnych obyvateľov ustúpil do úzadia, čím utrpeli sady jabloní a čerešní, ktoré boli zanedbané. Odľahlosť obce a náročná dostupnosť i v súčasnosti brzdí výraznejší rozvoj, čo na druhej strane napomáha zachovávaniu tradičného spôsobu života, folklóru a životného prostredia.

• Pavel Petrík, hudobný skladateľ, pedagóg a zbormajster založil Spevokol horehronských učiteľov a zberal ľudové piesne z Hontu.
• Juraj Bizov, milovník divadla, pre ktoré zhotovoval kulisy.
• Pavel Sekerka, farár, pôsobiaci v obci 40 rokov (18./19. storočie), viedol miestnych k ovocinárstvu.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čelovce (okres Veľký Krtíš)

• Oficiálna stránka obce
• Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci