Dačov Lom

Obec leží v centrálnej časti Krupinskej planiny, v údolí potoka Lihovec, približne 17 km severozápadne od Veľkého Krtíša. Dačov Lom patrí do regiónu Hont, no nachádza sa na pomedzí s východne situovaným Novohradom. Obcou prechádza cesta V. Krtíš – Zvolen. Východne od obce sa nachádza výcvikový priestor Lešť.

Vznik súčasnej obce sa datuje do roku 1943, kedy došlo k zlúčeniu Horného a Dolného Dačovho Lomu. Pôvodná osada Lom je písomne doložená v roku 1333, no existuje predpoklad skoršieho osídlenia. Dôležitým svedkom dávnej histórie je kostol, postavený najneskôr v prvej polovici 13. storočia v románskom slohu. V obci sídlil rod Dačovcov, ktorí tu už od roku 1337 mali majetky a obec spravovali. Podľa ich rodu sa zaužíval názov Dačov Lom. V 16. storočí sa spomína Horný aj Dolný Dačov Lom a pôvodná obec sa začala nazývať Horný (Dačov) Lom. Hoci mali Dolný aj Horný Lom samostatnú obecnú samosprávu, na úradné dokumenty používali spoločné pečatidlo, s kruhopisom Dačov Lom a zobrazením lemeša (časť pluhu). Tento motív bol použitý aj v novom erbe obce, ktorého hlavný motív tvorí červený štít a dopĺňa strieborný lemeš a dvojica zlatých ruží.

Vzhľadom na prírodné podmienky tvorilo hlavný zdroj obživy poľnohospodárstvo, chov hovädzieho dobytka a oviec, no svoje miesto si našli aj remeslá. Spomínajú sa kováči, kolári, stolári a obuvníci, cirkev i obec prevádzkovali mlyn. Domy a hospodárske budovy sa stavali spočiatku drevené, neskôr murované z kameňa, pokrývané slamenou strechou. Domy boli podpivničené a bežnou súčasťou gazdovstiev boli obilné komory a stodoly. Tak ako na celej planine, aj v okolí Dačovho Lomu sa nachádza početné laznícke osídlenie, ktoré obsadzovalo odľahlé pozemky s menej úrodnou pôdou. Mnohé usadlosti miestni predali prisťahovalcom zo severných častí Slovenska, no po vzniku družstva ich pôvodné poslanie zaniklo a mnohé laznícke osady sú dnes opustené.

Dačov Lom patril do Hontianskej stolice, od roku 1850 Hontianskej župy a do roku 1880 slúžnovského okresu Bzovík, neskôr Krupina. Súčasťou krupinského okresu bola obec aj do roku 1960, následne patrila 8 rokov do okresu Zvolen a od roku 1968 je súčasnosťou okresu Veľký Krtíš. Počas sčítania v roku 1715 mal Horný Dačov Lom 33 a Dolný 21 domácností, podrobné správy zo sčítania v roku 1828 uvádzajú spolu 169 domov a 1016 obyvateľov. Pri sčítaní pred zlúčením obcí mal Horný Dačov Lom 534 a Dolný 407 obyvateľov. Úbytok obyvateľov je badateľný počas celej druhej polovice 20. storočia a už pred rokom 1989 ich počet poklesol pod 500.

Prvá škola bola postavená zrejme v 16. storočí, po požiari v roku 1753 bola obnovená. Kamenná budova bola postavená už v roku 1824, no tá bola v roku 1890 nahradená novou, s učebňou a učiteľským bytom. Od roku 1948 tu pôsobila Neúplná stredná škola, určená pre deti od 5. ročníka, ktorú navštevovali aj deti zo susedného Sucháňa. Od roku 1958 chodili žiaci druhého stupňa do ZŠ v Senohrade, neskôr do Modrého Kameňa.

Po druhej svetovej vojne sa v obci rozbehlo budovanie občiansko-technickej vybavenosti. Pravidelné autobusové spoje premávali do vtedy okresného sídla Krupina od roku 1948, o rok neskôr bol do obce zavedený elektrický prúd a telefónne spojenie. V tom istom roku bolo založené JRD, čím sa výrazne zmenil ráz krajiny aj v okolí Dačovho Lomu. Rekonštrukciou bývalej mliekárne sa vybudoval kultúrny dom, ktorý bol rozšírený v roku 1954. V jeho blízkosti vznikla aj autobusová garáž a požiarna zbrojnica, kino zahájilo prevádzku v roku 1957. Poštový úrad bol zriadený v roku 1954, budova Jednoty s pohostinstvom bola opravená v rokoch 1964 – 65 a obecný vodovod bol v akcii Z vybudovaný v rokoch 1972 – 80. Nový kultúrny dom sa v obci buduje už od roku 1991.

• Oficiálna stránka obce

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dačov Lom