Ilan Ramon
Ilan Ramon (hebr. אילן רמון; rodným menom Ilan Wolferman; * 20. jún 1954, Ramat Gan, Izrael – † 1. február 2003, nad Texasom, USA) bol vojenský pilot izraelských vzdušných síl a neskôr prvý a zatiaľ jediný izraelský astronaut. Bol špecialistom pre užitočné zaťaženie na palube raketoplánu Columbia (pri misii STS-107) a zahynul pri jej deštrukcii počas pristávania.
Ilan Ramon אילן רמון | |||
astronaut ISA | |||
| |||
Št. príslušnosť | Izrael | ||
---|---|---|---|
Stav | zosnulý | ||
Narodenie | 20. jún 1954 Ramat Gan, Izrael | ||
Úmrtie | 1. február 2003 (48 rokov) nad Texasom | ||
Predchádzajúce zamestnanie | stíhací pilot | ||
Hodnosť | plukovník izraelských vzdušných síl | ||
Čas vo vesmíre | 15 dní, 22 hodín, 20 minút | ||
Kozmonaut od | 1996 | ||
Misie | STS-107 | ||
Znaky misií | |||
Kozmonaut do | 1. februára 2003 | ||
Životopis
Ramon sa narodil 20. júna 1954 v Tel Avive[1] a vyrastal v meste Be’er Ševa. Jeho matka aj babička prežili vyhladzovací tábor Osvienčim. V roku 1972 ukončil maturitnou skúškou stredoškolské vzdelanie. Začal študovať na vysokej škole a zároveň dostal rozkaz na povinnú vojenskú službu. Narukoval k letectvu, z ktorého odišiel až v roku 1998, pretože sa pridal ku kozmickému programu. V roku 1973 získal prvú leteckú bojovú skúsenosť v Jomkipurskej vojne. V roku 1974 dokončil štúdium na Leteckej škole izraelského letectva, ako bojový pilot a v rokoch 1974 -76 sa zúčastnil základných cvičení a operácií na strojoch Douglas A-4 Skyhawk. Následne sa preškolil na Mirage IIIC. Kdeď v roku 1980 izraelské letectvo vytvorilo prvú letku stíhacích lietadiel F-16, zúčastnil sa základných cvičení a operácií na základni amerického letectva Hill Air Force Base v Utahu. V rokoch 1981 – 1983 slúžil ako zástupca veliteľa F-16 Letky B. V priebehu roku 1990 dokončil veliteľský letecký kurz. V rokoch 1990 – 1992 bol veliteľom letky strojov F-16, v rokoch 1992 – 1994 zastával funkciu veliteľa Leteckej sekcie v Oddelení operačných požadaviek.
Na F-16 nalietal dokopy vyše 1000 hodín, na ostatných strojoch ďalších 3000 hodín.
V júni roku 1981 sa vo svojej stíhačke F-16 pod velením Aviho Sely zúčastnil bombardovania nedokončeného irackého jadrového reaktora Osirak v Al Tuwejte. Osem F-16 istila päťčlenná letka F-15. Skupina letela v zomknutej formácii, aby znemožnila identifikáciu nepriateľským radarom. Ramon bol najmladším zo zúčastnených pilotov. Za svoju účasť v Jomkipurskej vojne a pri ťažení v Libanone dostal vysoké vyznamenania. V roku 1987 dokončil aj vysokú školu University of Tel Aviv.
V roku 1994 bol povýšený do hodnosti plukovníka (Aluf Mišne) a vymenovaný veliteľom Oddelenia operačných požiadaviek a vývoja zbraní. Na tomto poste zostal do roku 1998, kedy bol vybraný a ustanovený prvým izraelským astronautom. Izrael pri spolupráci s NASA sám uskutočnil výber vhodných kandidátov. Z bezpečnostných dôvodov najprv nebolo zverejnené jeho plné meno, svet sa ho dozvedel až v roku 1998. Vtedy Ramon začal výcvik v Houstone. Jeho náhradníkom bol Jicchak Majo.
Ramon bol ženatý a s manželkou Ronou mal 4 deti.
Ramon a misia STS-107
Kvôli prítomnosti izraelského astronauta na palube sprevádzali misiu mimoriadne bezpečnostné opatrenia. Nebolo zverejnené napríklad číslo hangáru OPF, v ktorom prebiehala príprava orbitera Columbia. Vlastné nalodenie do posádky raketoplánu strážila ozbrojená jednotka SWAT s nepriestrelnými vestami. Raketoplán úspešne odštartoval na svoju 28. misiu STS-107. STS-107 bola označovaná za prvú mierovú misiu v Ramonovom živote. Zaujímavosťou je niekoľko vecí, ktoré si Ramon zobral na palubu:
- Tóra (Starý zákon, Biblia) venovanú prezidentom Štátu Izrael Moše Kacavom
- mezuzy, schránky s ručne písanou modlidbou, tiež venované prezidentom Moše Kacavem
- list od brata Gadiho a správu od syna Asafa, obidvoje si mohol prečítať až vo vesmíre
- 4 básne od manželky Rony.
- obrázok namaľovaný českým chlapcom Petrom Ginzom. Petr Ginz bol vydavateľom časopisu Vedem v nacistickom koncentračnom tábore v priebehu druhej svetovej vojny. V čase nakreslenia obrázku mal niečo vyše 14 rokov a bol fascinovaný vesmírom. Obrázok zachytáva jeho predstavu, ako vyzerá pohľad na Zem z Mesiaca.
Kvôli prítomnosti izraelského astronauta bola na palube raketoplánu podávaná iba košer strava. Zaujímavosťou je, že Ramon nebol prvý Žid vo vesmíre. Prvou židovkou sa stala Judith Resniková, ktorá ale takisto zahynula pri explózii raketoplánu a to raketoplánu Challenger (pozri STS-51-L).
Vedecké experimenty
STS-107 bola vedecká misia zameraná na mikrogravitačné experimenty v laboratóriu Spacehab. Tu sú niektoré z experimentov, na ktorých sa zúčastňoval aj Ramon:
- dýchanie za jazdy na rotopede, vedci mali namerané hodnoty skúmať po návrate Columbie na Zem.
- odoberanie vzoriek krvi, slín a moču
- vzatie dospelých kmeňových buniek do vesmíru, neskôr sa mal skúmať vplyv bezváhového stavu na ne.
- stredomorský prachový pokus, (MEIDEX = Mediterranean Israeli Dust Experiment) celá posádka sa zameriavala na pozorovanie prachu nad Stredozemným morom
- použitie mliečneho prášku M-107. Bol pre túto misiu vytvorený izraelskou spoločnosťou Materna a obsahuje Bildobacterium lactis Bb12 a má pomáhať zabrániť prejavom syndrómu zvykania si na vesmír
- sledovanie rastu kryštálov chloridu kobaltu a kryštálov vápnika, to bol pokus študentov školy Ort-Mackin v Haife. Na kryštáloch je zaujímavé, že majú vlastenecké farby Izraela. Kobalt je modrý a vápnik biely.
Kvôli poškodenej tepelnej izolácii Columbia po návrate havarovala. Do jej ľavého krídla vnikla plazma, ktorá spôsobila deštrukciu. Stroj sa rozpadol vo výške 63 kilometrov nad štátom Texas pri rýchlosti 5,5 km/s. Nikto z posádky nemal šancu na prežitie.
Ramonove pozostatky sa podarilo identifikovať 5. februára. Bol pochovaný zo všetkých siedmich členov posádky, ktorí zahynuli spolu s ním, ako prvý. Rakva s jeho pozostatkami dorazila do Tel Avivu 10. februára. Nasledujúceho dňa prebehol vlastný obrad na bližšie neurčenom mieste v okruhu rodiny, priateľov, pilotov a dvoch astronautov NASA.
Na jeho počesť pomenovali asteroid s číslom 51828 ako 51828 Ilanramon.