Valentina Vladimirovna Tereškovová

Valentina Tereškovová sa narodila v západnom Rusku (vtedajšom ZSSR) v Tutajevskom okrese Jaroslavľskej oblasti ako druhé z troch detí v rodine pochádzajúcej z Bieloruska. Jej otec bol traktorista, zomrel v sovietsko-fínskej vojne v roku 1940, a matka pracovala v textilnom podniku. Valentina začala chodiť do školy v roku 1945 po skončení druhej svetovej vojny, keď mala deväť rokov. Po skončení základnej školskej dochádzky v roku 1953 okamžite nastúpila do práce, a to tiež do textilného podniku ako jej matka. Ani práca nezabránila Valentine ďalej študovať a to aspoň prostredníctvom korešpondenčných kurzov. V roku 1960 dokončila štúdiá na strednej priemyselnej škole textilnej, ale profesiu skoro opustila a bola oficiálne uvoľnenou tajomníčkou závodnej organizácie Komsomolu.

Valentina sa už od útleho veku zaujímala o parašutizmus a lietanie. Obidva sny si v dospelosti splnila, keďže sa stala parašutistkou-amatérkou (absolvovala 90 zoskokov) a študovala pilotáž. Tieto dva faktory sa neskôr stali rozhodujúcimi pri jej kvalifikácii na kozmonautku v roku 1962. V konečnom výbere sa o miesto prvej ženy „stretla“ s dvoma ďalšími uchádzačkami Valentinou Ponomariovovou a Irinou Soloviovovou, nad ktorými ju nakoniec favorizoval jej robotnícky pôvod, o jej nominácii definitívne rozhodol Nikita Sergejevič Chruščov. Aj keď aj ostatné kandidátky prešli kozmonautickým výcvikom, ani jedna z nich do kozmu nikdy neletela.

Tereškovová na azerbajdžanskej poštovej známke z roku 2013 pri príležitosti 50. výročia jej letu

Dňa 16. júna 1963 sa k oblohe vzniesol Vostok 6 riadený Valentinou Tereškovovou. Štart bol odložený kvôli technickým ťažkostiam aj zvýšenej slnečnej aktivite. Jej let trval tri dni, Tereškovová sa vďaka nemu stala desiatym kozmonautom histórie a prvou ženou vo vesmíre. Vostok 6 štartoval z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu. Počas letu obletela Valentina 48-krát našu planétu. Presná doba jej letu je 70 hodín a 50 minút. Z paluby Vostoku, z ktorého sa hlásila volacím znakom чайка (čajka), vysielala živý rozhovor, ktorý bol vysielaný rozhlasom po celom Sovietskom zväze. Spoločne s Vostokom 6 sa vo vesmíre nachádzal aj Vostok 5, okolo ktorého Valentina preletela vo vzdialenosti iba piatich kilometrov počas jedného zo svojich obehov okolo planéty.

Let neprebiehal bez problémov, riadiace stredisko odhalilo chybu v príprave a muselo preprogramovať motory, aby nedošlo k vážnej nehode pri pristávacom manévri. Tereškovovú trápila kinetóza (kozmická choroba) a únava, na ktorú si z kozmickej lode opakovane sťažovala. Na palube vraj zaspávala aj v čase, keď mala plniť pracovné úlohy. Dnes pracovníci Inštitútu histórie a techniky Ruskej akadémie vied špekulujú o tom, že mohlo ísť aj o prejavy nervového zrútenia.

Pristátie sa uskutočnilo 19. júna 1963. Podobne ako Jurij Gagarin sa aj Valentina pri pristátí katapultovala, pri dosadnutí sa udrela do hlavy. Napriek tomu, že v štábe panovali o vystúpení Tereškovovej rozpaky, pre celosvetovú verejnosť – a po politickej stránke – bola jej misia úspechom.

Valentina Tereškovová v roku 2017

Po návrate bola Valentina prehlásená za Hrdinku Sovietskeho zväzu, povýšená do hodnosti kapitána a bola vymenovaná do vysokej straníckej funkcie, čo bola jedna z vecí, ktorá jej zabránila znovu letieť do vesmíru. Súvisela s tým i neochota straníckych a štátnych funkcionárov riskovať jej život pri lete z dôvodu propagandy. Sama Tereškovová sa 15 rokov po návrate na Zem pokúsila o návrat do výcvikového strediska, ale neprešla zdravotnými testami (ďalšia ruská kozmonautka vyletela do vesmíru až o ďalšie štyri roky). V rokoch 1966 až 1989 bola poslankyňou Najvyššieho sovietu ZSSR. Od roku 1968 do roku 1987 viedla Výbor sovietskych žien a od roku 1989 bola predsedníčkou Medzinárodnej demokratickej federácie žien.

V rokoch 1964 – 1969 vyštudovala Akadémiu vojenského letectva N. J. Žukovského a získala titul inžinier letec-kozmonaut. V armáde bola až do penzionovania v roku 1997, keď už mala dva roky hodnosť generálmajora letectva.

Valentina sa neskôr stala oficiálnou hovorkyňou Sovietskeho zväzu a za túto službu bola odmenená Zlatou medailou za mier, ktorú získala od OSN. Ku koncu 80. rokov v období perestrojky, ale bolo jej spoločenské postavenie obmedzené osobnou averziou manželky najvyššieho sovietskeho činiteľa Michaila Gorbačova Raisy. Od 90. rokov pôsobí vo vedúcich funkciách ruských organizácií pre spoluprácu s inými národmi, od roku 1994 je predsedníčkou vládneho Ruského strediska medzinárodnej vedeckej a kultúrnej spolupráce RCMNKS (tzv. Roszarubežčentr).

Už v auguste 1963 Tereškovová získala zlatú medailu Hrdinky socialistickej práce ČSSR, Bratislava ju vymenovala za čestnú občianku mesta. Roku 1975 zavítala Tereškovová okrem iného na návštevu do Písku, kde si prezrela textilný závod Jitex.

V roku 2000 jej bol v Londýne udelený titul „Žena storočia“.

V roku 1963, hneď po návrate zo svojej kozmickej misie, sa Valentina priamo v Kremli za prítomnosti Chruščova vydala za sovietskeho kozmonauta Andrijana Nikolajeva a o rok neskôr sa jej narodila dcéra Jelena, ktorá sa tak stala prvým dieťaťom, ktorého obaja rodičia boli vo vesmíre (Jelena sa stala lekárkou). Valentina sa s Andrijanom v roku 1980 rozviedla a vydala sa za vojenského lekára Julija Šapošnikova, s ktorým žila až do jeho smrti v roku 1999.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Valentina Vladimirovna Tereškovová

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Valentina Těreškovová na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
• Prvá žena vo vesmíre – Valentina Tereškovová, článok na serveri VesmirWeb
• Životopis Tereškovovej – ((po rusky))
• Pacner, Karel: Těreškovová svůj let profňukala. MF Dnes, 17. 3. 2007, s. 4
• Petrová, Anna: Valentina Těreškovová. MF Dnes, 10. 7. 2004, s. 24