STS-61-A
STS-61-A bola misia amerického raketoplánu Challenger. Počas tejto misie jedinýkrát letela raketoplánom až osemčlenná posádka, čo bol zároveň najväčší počet osôb v jednej kozmickej lodi. Bola to zároveň posledná misia Challengera, ktorá prebehla úspešne až do konca.
| Znak misie | |||||
|---|---|---|---|---|---|
 | |||||
| Údaje o misii | |||||
| Názov misie: | STS-61-A | ||||
| COSPAR ID: | 1985-104A | ||||
| Raketoplán: | Challenger | ||||
| Posádka: | 8 | ||||
| Kozmodróm (rampa): | (39-A) | ||||
| Štart: | 30. október 1985 | ||||
| Pristátie: | 6. november 1985 | ||||
| Trvanie: | 7 dní 0 hodín 44 minút 51 sekúnd | ||||
| Počet obehov: | 112 | ||||
| Apogeum: | 331 km | ||||
| Perigeum: | 319 km | ||||
| Doba obehu: | 91 minút | ||||
| Inklinácia: | 57° | ||||
| Hmotnosť: | ? (pri štarte) 97 146 (pri pristátí) | ||||
| Fotografia posádky | |||||
 Zadný rad (Ľ-P): Nagel, Bluford, Messerschmid, Ockels Predný rad (Ľ-P): Furrer, Dunbar, Buchli, Hartsfield | |||||
| Navigácia | |||||
| |||||
|
Pozri aj Kozmonautický portál | |||||
Cieľom letu boli predovšetkým mikrogravitačné experimenty v laboratóriu Spacelab D-1. Okrem pretlakového hermetizovaného modulu Spacelabu sa v nákladovom priestore raketoplánu nachádzal aj kontajner MEA s materiálovými experimentmi. Experimenty sa týkali hlavne fyziky kvapalín, procesov kryštalizácie a tuhnutia a vplyvu bezváhového stavu na živé organizmy. V nákladovom priestore sa tiež nachádzala družica GLOMR, ktorú sa pokúsili vypustiť už pri lete STS-51-B ale neúspešne. Celkový počet experimentov na palube bol 76.
Posádka
- Henry W. Hartsfield (3) - Veliteľ
- Steven R. Nagel (2) - Pilot
- Bonnie J. Dunbarová (1) - Prvý letový špecialista
- James F. Buchli (2) - Druhý letový špecialista
- Guion Bluford (2) - Tretí letový špecialista
- Reinhard Furrer (1) - Palubný špecialista (špecialista pre užitočné zaťaženie) - DLR
- Ernst Messerschmid (1) - Palubný špecialista (špecialista pre užitočné zaťaženie) - DLR
- Wubbo Ockels (1) - Palubný špecialista (špecialista pre užitočné zaťaženie) - ESA
V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.
Priebeh letu
Raketoplán odštartoval z rampy 39-A Kennedyho vesmírneho strediska 30. októbra 1985 v čase 17.00 UT. Pred štartom sa vyskytla chyba na palivovej batérii č. 1, v ktorej poklesla teplota mimo povoleného rozsahu. Vzhľadom na to, že ostatné dve batérie dokázali zabezpečovať energiu pre všetky experimenty, však bol štart aj napriek chybe povolený.
Krátko po navedení na suborbitálnu dráhu v čase T+11 minút sa vyskytol ďalší problém: zlyhal regulátor tlaku hélia v pravom module zadných motorov RCS a prevádzkový tlak začal klesať. Posádka Challengera však problém vyriešila prechodom na druhú nezávislú prívodovú vetvu. V čase T+45 min bol raketoplán navedený na operačnú, takmer kruhovú obežnú dráhu okolo Zeme.
Posádka raketoplánu sa rozdelila na dve zmeny. Prvá, nazývaná "modrá" nastúpila do práce 3 hodiny 30 minút po štarte a začala s oživovaním Spacelabu. Riadenie oživeného laboratória potom prevzalo západonemecké stredisko. V Nemeckej spolkovej republike mohli sledovať experimenty v priamom prenose. Druhá zmena sa označovala ako "červená". Počas sedemdňovej misie sa uskutočnilo asi 80% plánovaného programu. Počas letu posádka zápasila s technickými problémami, medzi ktoré patrilo aj unikanie vzduchu zo Spacelabu.
Posledný experiment sa uskutočnil 6. novembra počas pristávania. Bola to skúška riadenia pomocou ovládateľného predného podvozku. Túto zmenu v konštrukcii si vynútili problémy počas pristávania misie STS-51-D. Challenger napokon bezpečne pristál v čase 17:44 UT na dráhe 17 Edwards AFB.
Pozri aj
Zdroje
- STS-61-A v MEK: Prenajaté Nemecku (po česky)
.jpg.webp)
