Oleg Dmitrijevič Kononenko

Oleg Kononenko sa narodil v rodine vodiča Dmitrija Kononenka žijúcej v meste Čardžou v Turkménsku. Po ukončení strednej školy jeden rok pracoval v miestnych leteckých dielňach. Vyštudoval Charkovský letecký inštitút N. J. Žukovského so špecializáciou na letecké motory. Potom sa v CKSB Progress v Samare zaoberal spracovaním dokumentácie elektroinštalacií satelitov.[1]

V polovici deväťdesiatych rokov prejavil záujem o profesiu kozmonauta, prešiel potrebnými lekárskymi prehliadkami a 9. februára 1996 bol Štátnou medzirezortnej komisiou odporučený na post kozmonauta CKSB. Dňa 29. marca 1996 zástupcovia Roskosmosu, RKK Energija a CPK rozhodli o vybratí Kononenka medzi kandidátov na kozmonautov za CKSB a 1. júna toho istého roka bolo zmenené jeho zaradenie v CKSB Progress z "vedúci inžinier-konštruktér" na "skúšobný kozmonaut". V CPK absolvoval dvojročnú všeobecnú kozmickú prípravu a 20. marca mu bola priznaná kvalifikácia "skúšobný kozmonaut". Od októbra 1998 sa pripravoval na let na Mir. K 5. januáru 1999 bol príkazom riaditeľa Roskosmosu prevedený z CKSB Progress do RKK Energija. Samarská CKSB tak stratila svojho prvého a posledného kozmonauta. [1]

V decembri 2001 bol vymenovaný za palubného inžiniera záložnej posádky 3. návštevnej expedície na ISS, jeho veliteľom bol Gennadij Padalka. Let Sojuzu TM-34 sa uskutočnil v apríli 2002.

V marci 2002 bol zaradený do hlavnej posádky Expedície 9 s Padalkou a Michaelom Finckeom, štart bol naplánovaný na jeseň 2003. Po havárii raketoplánu Columbia prešli plány letov na ISS zásadnou revíziou, v priebehu ktorej Kononenko z posádky vypadol.[1]

Vo februári 2007 bol vybraný do Expedície 17 vo funkcii palubného inžiniera. Do vesmíru odštartoval 8. apríla 2008 v Sojuze TMA-12 so Sergejom Volkovom a Kórejkou Ji So-jon. I So-jon sa čoskoro vrátila v Sojuze TMA-11 s členmi predošlej Expedície 16 a Volkov s Kononenkom zostali spolu s Garrettom Reismanom na stanici. V júni 2008 Reismanna nahradil Gregory Chamitoff. Počas letu Kononenko dvakrát vystúpil do vesmíru, celkom strávil v otvorenom kozme 12 hodín a 12 minút.[2] Po šiestich mesiacoch boli Volkov a Kononenko vystriedaný dvojicou Michael Fincke, Jurij Lončakov a 24. októbra 2008 pristáli v Kazachstane. [3]

21. decembra 2011 o 13:16 UTC z kozmodrómu Bajkonur odštartovala kozmická loď Sojuz TMA-03M. Na jej palube boli okrem Kononenka aj André Kuipers a Donald Pettit.[4] Na ISS dorazili o dva dni neskôr a pripojili sa k posádke ISS a Expedícii 30.[5]

Počas pobytu na Medzinárodnej vesmírnej stanici mala jej posádka jedinečnú možnosť pozorovať prelet kométy Lovejoy mimo Zemskej atmosféry.[6] Kononenko a Škaplerov vykonali viac ako 6-hodinový výstup do otvoreného vesmíru, aby premiestnili žeriav Strela-1 z modulu Pirs na Poisk, nainštalovali skúšobné vzorky materiálov a pozbierali iné vzorky spod izolácie servisného modulu Zvezda pre zisťovanie prežitia nejakých živých organizmov.[7] 23. marca 2012 k ISS dorazila automatická zásobovacia loď „Edoardo Amaldi“ Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Už o necelý mesiac (22. apríla) k ISS dorazila ruská automatická zásobovacia loď Progress M-15M, ktorej záverečné manévre kontroloval Kononenko spolu so Škaplerovom.

Odchodom kozmonautov Daniela Burbanka, Antona Škaplerova a Anatolija Ivanišina 27. apríla 2012 bola ukončená Expedícia 30 a začala sa Expedícia 31.

15. mája 2012 k ISS dorazila posádka v zložení Joseph Acaba, Gennadij Padalka a Sergej Revin, ktorí doplnili Expedíciu 31. 25. mája k ISS dorazila prvá komerčná kozmická loď spoločnosti SpaceX, Dragon. Na vesmírnu stanicu priviezla 544 kg zásob, vrátane jedla, odevov, laptopu a 15-tich študentských experimentov pre prostredie v mikrogravitácii.[8][9] Po naložení 660 kg nákladu ho bezpečne dopravila na Zem.

Kononenko s Kuipersom a Pettitom svoju misiu ukončili 1. júla 2012 o 4:47 GMT a už o necelé 4 hodiny neskôr pristáli v Kazachstane.[10]