Aponiovci
Aponiovci (staršie: Apponyiovci; základný tvar Aponi, staršie: Apponyi; maď. Apponyi) bol uhorský šľachtický rod pochádzajúci z bočnej vetvy rodu Péczovcov. Ich sídlom boli Oponice neďaleko Topoľčian.[1]
| Aponiovci (Apponyi) | |
 erb rodu Aponiovcov | |
| Krajina | Uhorské kráľovstvo, Rakúske cisárstvo |
|---|---|
| Materská dynastia | Péczovci |
| Tituly | kastelán, župan, veľvyslanec, minister, strážca kráľovskej koruny, krajinský sudca, diplomat |
| Zakladateľ | Tomáš (Rúfus) Aponi |
| Rok založenia dynastie | 14. storočie |
| Posledná hlava dynastie | Albert II. Aponi |
| Rok zániku dynastie | 1970 rod vymrel po praslici |
| Štátna príslušnosť | uhorská |
Dejiny rodu
Zakladateľom rodu je Tomáš nazývaný Červený (Rúfus), ktorý bol 1323 kastelánom Čachtického hradu a hradu Branč. Od kráľa Žigmunda Luxemburského získal zámenou za hrad Čeklís (Bernolákovo) hradné panstvo Oponice, podľa ktorého potom začal rod používať predikát. Ďalšie panstvá mal rod v Eberharde (Yberhard, Malinovo),v Jablonici a v Tolnianskej a Békešskej stolici. Diplomatické smerovanie rodu už položil Tomáš Aponi, ktorý bol vyslancom uhorského kráľa Ľudovíta I. Veľkého u pápeža Klementa VI. v Avignone roku 1343. Pavol Aponi bol zase vyslancom Štefana Bočkaja vo Viedni roku 1606 vyrokoval mier. V roku 1618 bol cisárom poverený rokovaním o hraniciach medzi Uhorskom a Moravským markgrófstvom. Aponiovci vďaka svojmu vzdelaniu a diplomatickým schopnostiam sa stali tak vyslancami v rôznych krajinách. Vedeli šikovne obhájiť záujem kráľa, uhorskej krajiny a stavov. V 16., 17. a 18. storočí získali Aponiovci barónsky a následne aj grófsky titul. Členovia rodu sa uplatňovali vo vojenských a v politických funkciách. Počas povstania Františka II. Rákóciho (1703 – 1711) boli niektoré majetky rodu v roku 1708 zničené.[2]
Rod sa do povedomia kultúrnej a vzdelanej Európy zapísali hlavne tým, že založil slávnu Aponiovsku knižnicu. Presťahovali ju z Viedne, kde vznikla, do Bratislavy v roku 1825 a sprístupnili ju verejnosti v roku 1827. Navštevovali ju dokonca štúrovci a nechal si posielať do nej knihy z Ruska. Najznámejším novodobým členom rodu je Albert Aponi, ktorý zaviedol maďarizačné Aponiho zákony v roku 1907. Knižnicu z kaštieľa v Oponiciach v roku 1956 pre Maticu Slovensku zachránil františkán Jozef Vševlad Gajdoš.[3]
Známi príslušníci rodu
Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:[2]
- Tomáš Aponi (Rúfus) (14. storočie), zakladateľ rodu, kastelán, vyslanec Ľudovíta I. Veľkého
- Pavol Aponi (* 1564 – † 1624), barón, strážca kráľovskej koruny, vyslanec Štefana Bočkaja
- Jozef Aponi († 1787), gróf, filozof, jezuita, profesor na Trnavskej univerzite
- Anton Juraj Aponi (* 1751 – † 1817), gróf, veľkostatkár, diplomat, župan
- Anton Aponi (* 1782 – † 1852), gróf, diplomat, veľvyslanec v Nemecku, Toskánsku a v Ríme
- Rudof Aponi (* 1812 – † 1876), gróf, diplomat, vyslanec v Petrohrade, Paríži a Londýne
- Juraj Aponi (* 1808 – † 1899), gróf, kancelár, krajinský sudca, poslanec Uhorského snemu
- Albert Aponi (* 1846 – † 1933), diplomat, minister kultu a výučby uhorskej vlády
- Henrich Aponi (* 1885 – † 1935), gróf, diplomat, cestoval po Afrike, Indii a Himalájach
- Albert II. Aponi (* 1899 – † 1970), politik, zástupca, novinár
- Géraldine Aponi (* 1915 – † 2002), manželka albánskeho kráľa Zoga I.
Galéria
kaštieľ v Hőgyész
kaštieľ v Lengyel.jpg.webp)
Aponiho poľovnícke múzeum
rekonštripvaný kaštieľ v ktorom sa nachádza aj časť rodovej knižnice
ruiny Oponického hradu z 13. storočia
Referencie
- Aponiovci [online]. Encyclopaedia Beliana, [cit. 2019-08-30]. Dostupné online.
- MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. Bratislava : Perfekt a.s., 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. S. 10 - 11.
- Aponiovská knižnica - Bibliotheca Apponiana, Oponice [online]. www.snk.sk, [cit. 2019-08-30]. Dostupné online.
Literatúra
- Aponiovci. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 30.
