Andrej Antonovič Grečko

Narodil sa v ukrajinskej roľníckej rodine v obci Golodajevka v Rostovskej oblasti. Od decembra roku 1919 slúžil v Červenej armáde, bojoval v občianskej vojne ako radový vojak 1. jazdeckej armády. V roku 1926 absolvoval Severokaukazskú jazdeckú školu horských národov. Medzi vojnami zostal pri jazdectve. V roku 1928 vstúpil do Komunistickej strany. Do októbra 1938 zastával nižšie veliteľské funkcie. V roku 1936 absolvoval Vojenskú akadémiu M. V. Frunzeho. Kvôli nedostatku schopných vyšších dôstojníkov počas stalinských čistiek v armáde bol 6. októbra 1938 poverený funkciou náčelníka štábu jazdeckej divízie. Neskôr bol v roku 1941 ako elitný dôstojník vybraný k štúdiu na Akadémii generálneho štábu.

Začiatok vojny ho zastihol v generálnom štábe, ale už po niekoľkých dňoch si vymohol preloženie na front na. Tu velil od 10. júla 1941 do 18. januára 1942 34. jazdeckej divízii, ktorá sa zúčastnila ústupových bojov na Ukrajine. 9. novembra 1941 bol povýšený do hodnosti generálmajora. Neskôr bol poverený velením 5. jazdeckého zboru, s ktorým sa podieľal na Barvenkovo-Lozovskej útočnej operácii. Jeho zbor neskôr ustúpili do Donbasu a odtiaľ až na Severný Kaukaz. Od 8. septembra velil postupne 12. a 47. armáde brániacej sa pri Novorossijsku.

V októbri 1942 počas bojov na Kaukaze bol poverený velením 18. armády. Jednotky Zakaukazského frontu, po ústupe vojsk nemeckej skupiny armád A prešli do útoku, oslobodili Krasnodar a až do septembra bojovali s nemeckou 17. armádou na Tamanskom polostrove. 28. apríla 1943 bol povýšený na generálporučíka. Od začiatku roka do 16. októbra 1943 bol veliteľom 56. armády. V októbri 1943 bol Grečko preložený na Ukrajinu, kde do 14. decembra pôsobil vo funkcii zástupcu veliteľa Voronežského frontu (od 20. októbra 1. ukrajinský front). 9. októbra 1943 bol povýšený do hodnosti generálplukovník. Neskôr bol poverený velením 1. gardovej armády, ktorá spadala pod 4. ukrajinský front generála Petrova. So svojou armádou bojoval na Ukrajine, Rumunsku, Maďarsku a Rakúsku, vojnu ukončil obsadením Prahy.

Po vojne slúžil od 9. júla 1945 v Kyjeve ako veliteľ vojenského okruhu. 3. augusta 1953 bol povýšený do hodnosti armádny generál. Podpora Chruščova mu od roku 1953 priniesla vynikajúcu kariéru. 11. marca 1955 bol povýšený do hodnosti maršala. Stal sa najskôr 26. mája 1953 veliteľom vojsk v Nemecku, potom od 12. novembra 1957 stál v čele pozemných vojsk. V novembri sa stal 1. námestníkom ministra obrany. 7. apríla 1960 sa stal zároveň hlavným veliteľom spojených ozbrojených síl zemí Varšavskej zmluvy. Po smrti maršala Malinovského v apríli 1967 bol vybraný za nového ministra obrany ZSSR. Podieľal sa na príprave vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska v lete 1968. V roku 1973 bol zvolený aj do politbyra, po šestnástich rokoch neprítomnosti zástupcu armády v najvyššom straníckom orgáne.

Grečko zomrel 26. apríla 1976, bol pochovaný v Moskve, na Červenom námestí pri Kremeľskej stene.