Krasnodar

Krasnodar (rus. Краснодар; do roku 1920 Jekaterinodar) je mesto v Rusku, administratívne centrum Krasnodarského kraja a historické centrum regiónu Kubáň. Leží pri rieke Kubáň. Žije tu približne 1 015 200 obyvateľov (2018). Najdynamickejšie sa rozvíja strojársky priemysel a výroba prístrojov.

Krasnodar
Краснодар
Mesto
Fontána v Krasnodare
Vlajka
Erb
Štát Rusko
Región Krasnodarský kraj
Súradnice 45°02′00″S 38°58′00″V
Rozloha 841 km² (84 100 ha)
Obyvateľstvo 1 015 200 (2018)
1867 1793
Primátor Vladimir Jevlanov
Poloha mesta v rámci Ruska.
Poloha mesta v rámci Ruska.
Poloha mesta v rámci Krasnodarského kraja
Poloha mesta v rámci Krasnodarského kraja
Wikimedia Commons: Krasnodar
Webová stránka: www.krd.ru
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál

Geografia

Krasnodar leží na pravom brehu rieky Kubáň na hranici s Adygejskom. Zaberá plochu 840 km2. Letá sú horúce s maximálnymi teplotami 40-41°C. Zimy sú tu mierne s nestálou snehovou pokrývkou. V januári a februári sa objavujú tlakové výše, ktoré spôsobujú prudké ochladenie. V noci 23. januára 2006 tak bola zaznamenaná rekordná teplota -33,7 °C.

Obyvateľstvo

Krasnodar je sedemnástym najväčším mestom v Rusku podľa počtu obyvateľov (v roku 2008 tu žilo 709 735 ľudí). V čase postsovietskej éry, kedy počet obyvateľov iných miest vo všeobecnosti klesal, Krasnodaru pribudlo zhruba 80 000 obyvateľov, nerátajúc k tomu prírastok v okolitých sídlach. Okrem toho tu pracuje veľké množstvo obyvateľov blízkych i vzdialených miest. Popri Rostove nad Donom je Krasnodar centrom lákajúcim migrantov zo širokého okolia.

Dejiny

Pohľad na Jekaterinodar z južnej strany na začiatku 20. storočia.

Podľa archeologických nálezov sa na mieste dnešného mesta nachádzalo v staroveku drevené hradisko opevnené valom. Nachádzalo sa na sútoku riek Kubáň a Karasuna. V 6. storočí malo asi 2 000 obyvateľov (Meoti, Skýti a Sarmati). Sú doložené obchodné styky až s Gréckom a Rímom, neskôr Byzanciou. Na tom istom mieste ako hradisko sa našli aj stopy po pravekom človekovi z obdobia neolitu.

V roku 1793 bol na tomto mieste čiernomorskými kozákmi založený Jekaterinodar („dar Kataríny Veľkej“, ktorá im darovala Kubánsku oblasť). Meno Jekaterinodar je tiež prejavom úcty ku mučeníčke, svätej Kataríne, ktorá je patrónkou mesta. Spočiatku to bol vojenský tábor a neskôr pevnosť, ktorá tu bola založená v rámci súperenia o Čerkessko s Osmanskou ríšou. Od roku 1860 bol administratívnym centrom oblasti a o sedem rokov neskôr získal status mesta. V roku 1888 tu už žilo približne 45 000 ľudí. Po výstavbe železnice na Severnom Kaukaze (Tichoreck - Jekaterinodar - Novorossijsk) sa mesto stalo dopravným a priemyselným centrom Severného Kaukazu.

Počas Ruskej občianskej vojny bol Jekaterinodar ako centrum kozákov baštou antiboľševikov na Severnom Kaukaze. Po dobytí mesta Červenou armádou v roku 1920 bol rýchlo premenovaný na Krasnodar za okolností, ktoré niektorí dodnes považujú za nezákonné (vtedajšie nové vedenie mesta poslalo telegram do Moskvy, že mesto sa má, "na množstvo žiadostí pracujúcich", premenovať). Diskusie a spory o názve mesta sú tu preto stále aktuálne.

9. augusta 1942 dobyl Krasnodar Wehrmacht, 12. februára 1943 bol oslobodený Červenou armádou. Podľa niektorých informácií Nemci popravovali obyvateľov Krasnodaru v pojazdných plynových komorách. Na mieste masového hrobu dnes stojí pamätník. V bojoch bolo mesto z veľkej časti zničené a po vojne prestavané.

Doprava

Krasnodar je najvýznamnejším dopravným uzlom na juhu Ruska. Prechádza tadiaľto diaľnica M4 (Moskva - Novorossijsk) a železnica sa odtiaľto rozbieha piatimi rôznymi smermi (Soči, Volgograd, Elista, Rostov nad Donom, Novorossijsk). Vzdušnú prepravu zabezpečuje medzinárodné letisko Paškovskij na východe mesta. Krasnodar má aj nákladný prístav na rieke Kubáň. Cez ňu sú postavené do Adygejska tri mosty a v budúcnosti sa plánujú ďalšie dva.

Pamätihodnosti

V meste sa zachoval unikátny vežový vodojem, ktorý má ako jeden z prvých stavieb na svete hyperboloidnú konštrukciu. Bol postavený v roku 1928 a jeho autorom je inžinier a vedec Vladimír Grigorievič Šuchov. Veží s takouto konštrukciou v prvej polovici 20. storočia Šuchov postavil viac ako dvesto po celom Rusku, dodnes sa ich zachovalo iba osem.

Partnerské mestá

Iné projekty

  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krasnodar
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.