Jazdectvo (druh pozemných vojsk)
Jazdectvo alebo (vojenská) jazda alebo kavaléria (z fr. slova cavalerie [kavalri]) je druh pozemných vojsk, ktorý používa kone pri pohybe po zemi, alebo priamo k boju. Svoj najväčší rozmach dosiahlo jazdectvo v stredoveku, no postupným zdokonaľovaním strelných zbraní a účinnej taktiky nasadenia pechoty strácalo význam a od druhej svetovej vojny sa prakticky nevyužíva. Jazdectvo patrilo k najprestížnejším jednotkám armád, často v ňom slúžila šľachta alebo príslušníci vyššej spoločnosti. V súčasnosti sa nahrádza motorizovanými alebo aeromobilnými jednotkami.
Dejiny vojenstva |
Éry |
Pravek · Starovek · Stredovek · Vedecko-technická revolúcia · Súčasnosť |
Prostredia |
Vzduch · Vyloďovacie operácie · Sneh a ľad · Púšť · Džungla · Hory · Rieky a moria · Vesmír · Mesto · Noc |
Armádne zložky a zbrane |
Pechota · Jazdectvo · Delostrelectvo · Obrnené vozidlá · Chemické zbrane · Biologické zbrane · Elektronický boj · Informácie · Atómové zbrane · Psychológia · Rádioaktivita · Ponorky |
Taktika |
Nerovnováha · Vyhladzovanie · Konvenčný boj · Opevnenie · Pozemný boj · Partizánska vojna · Kontaktný boj · Invázia · Manévre · Taktika námorného boja · Informačné technológie · Obkľúčenie · Totálna vojna · Zákopová vojna · Nekonvenčná vojna · Opotrebovávacia vojna · Občianska vojna · Svetová vojna · Studená vojna |
Zoznamy |
Vojny · Bitky · Občianske vojny · Velitelia · Invázie · Operácie · Obliehania · Taktiky |
Oproti pechote sa vyznačuje vysokou rýchlosťou presunu po bojisku i mimo neho. Nevýhodou je naopak vyššia cena, nutnosť zaobstarávať potravu a starostlivosť pre kone, horšia schopnosť maskovania a s tým súvisiaca zraniteľnosť strelnými zbraňami. Nižšia je tiež priechodnosť náročným terénom ako sú vysoké hory, či husté lesy. Čisto jazdecké armády sa preto vyvinuli najmä v rovinatých oblastiach, ktoré sú pre manévrovanie a nasadenie jazdy vo všeobecnosti najvhodnejšie.
Externé odkazy
- o kavalérii z čias Márie Terézie : Reglement für die sämmentlich - Kaiserlich - Königlichs Cavallerie. Wien: Johann Thomas Trattner, 1769. 349 s. - dostupné v Digitálnej knižnici UKB