Alma-Ata

Almati (kaz. Almatı; rus. Almaty), 1867 – 1921 rus. Vernyj, 1921 – 1993 kazaš./rus. Alma-Ata) je najväčšie mesto v Kazachstane. Bolo založené v roku 1854. V rokoch 1887 a 1911 zničené zemetrasením. Do roku 1997 bola Almati hlavným mestom Kazachstanu.

Almaty
Алматы
Mesto
Pohľad na mesto z Kok Tobe
Vlajka
Erb
Oficiálny názov: Алматы
Štát Kazachstan
Nadmorská výška 785 m n. m.
Súradnice 43°16′39″S 76°53′45″V
Rozloha 324,8 km² (32 480 ha)
Obyvateľstvo 1 854 556 (2019)
Hustota 5 709,84 obyv./km²
Akim Baurjan Baibek
Časové pásmo +6 UTC
PSČ 050000–050063
Tel.predvoľba +7 727
Pozícia Alma–Aty v rámci Kazachstanu
Pozícia Alma–Aty v rámci Kazachstanu
Wikimedia Commons: Almaty
Webová stránka: http://www.almaty.kz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Hoci mesto stratilo politickú moc, stále ide o hlavné centrum kazašskej kultúry a financií. Alma-Ata sa nachádza na juhovýchode krajiny v blízkosti hranice s Kirgizskom na úpätí pohoria Ťan-šan. Vďaka tomuto pohoriu má mesto osobité a mierne klimatické podmienky.

V júni 2007 bolo mesto agentúrou Mercer zaradené k najdrahším mestám sveta a od konca deväťdesiatych rokov bolo mesto masívne zastavané novými budovami.

Názov mesta
  • V neskoršom stredoveku sa tu usadili tureckí a mongolskí kočovníci
  • 1854 - na mieste dnešnej kazašskej Alma-Aty bolo postavené vojenské opevnenie pod názvom Zailijskoe (Заилийское)
  • 1867 - Verný (Верное)
  • 1921 - Alma-Ata
  • 1993 - v súvislosti so zmenou v úradnom užívaní štátnych orgánov sa mesto nazvalo v ruskom a kazašskom jazyku "Almaty"

V Rusku je mesto stále označované ako Alma-Ata: 17. augusta 1995 bolo vydané nariadenie prezidenta Ruskej federácie č. 1495 "Na písanie názvov štátov - bývalých sovietskych republík a ich hlavných miest", podľa ktorého v služobnej korešpondencii a v oficiálnych rokovaniach musia zástupcovia Ruskej federácie menovať bývalé hlavné mesto Kazachstanu Alma-Ata.

Aj napriek tomu, že si sú názvy podobné, Alma-Ata nie je odvodené slovo od Almaty. Mýtus o vzniku názvu, prekladom z kazaštiny (Alma = jablko a Ata = otec) vznikol pri pokuse vysvetliť si etymológiu názvu z 5. januára 1921. Názov Almaty sa dá preložiť ako "Jabloňové".

História

Almati v stredoveku ťažila zo svojej polohy na Hodvábnej ceste. Najväčšieho rozkvetu dosiahla v období 10. - 14. storočia. Rozvoj bol jednak zastavený poklesom významu Hodvábnej cesty a začínajúcimi nájazdmi Džungarov. Dlhotrvajúca vojna bola ukončená až roku 1730 porážkou Džungarov.

Moderná história Alma-Aty sa datuje od roku 1854, kedy Rusi postavili na tom mieste pevnosť a pomenovali ju Verný. Následne do oblasti začali prichádzať ruskí roľníci a tatárski remeselníci. Mestom sa stal Verný v roku 1867, významným dátumom Alma-Aty je 28. máj 1887, kedy mesto bolo skoro celé zničené zemetrasením.

Po Októbrovej revolúcii sa Alma-Ata dostala veľmi rýchlo do rúk Boľševikom. Oblasť s mestom sa stala súčasťou Turkestánskej autonómnej sovietskej socialistickej republiky. V roku 1927 sa Alma-Ata stala hlavným mestom Kazašskej autonómnej sovietskej socialistickej republiky. Vďaka tomu sa mesto začalo veľmi rýchlo rozvíjať; trojnásobne narástol počet obyvateľov a prebehla mohutná industrializácia. V roku 1936 sa Alma-Ata stala hlavným mestom Kazašskej sovietskej socialistickej republiky, ktorá zodpovedala svojimi hranicami dnešnému nezávislému Kazachstanu.

Počas druhej svetovej vojny sa mesto veľmi rozrástlo, nakoľko mnoho inštitúcií z Moskvy a Leningradu bolo evakuovaných práve do Alma-Aty. Mesto bolo sídlom veľkého množstva zbrojoviek a tovární, ktoré vybavili Červenú armádu na Východnej fronte. Po vojne pokračoval rozvoj mesta, a to predovšetkým v rokoch 1966-1971. Zástavba sa orientovala na budovy, ktoré boli schopné vydržať zemetrasenie. V roku 1986 prebehli v Alma-Ate nepokoje po odvolaní Kazacha Dinmuhammeda Kunajeva, ktorý zastával funkciu prvého tajomníka Komunistickej strany Kazachstanu a jeho nahradenie Grennadym Kolbimom, ktorý bol etnický Rus. Demonštrácií, ktoré boli krvavo potlačené, sa zúčastnilo až 40 000 ľudí a zásah ozbrojených síl vtedy neprežilo takmer 200 ľudí.

V roku 1991 sa Alma-Ata stala hlavným mestom novovzniknutej Kazašskej republiky, no v roku 1997 sa presunulo hlavné mesto do Astany. Hlavným dôvodom bola poloha Alma-Aty blízko hranice s politicky nestabilným Kirgizskom, kde prebehla občianska vojna, a stála hrozba seizmickej aktivity. Na druhú stranu kritici presunutia argumentovali veľmi nevhodnou klímou Astany (teplota klesá v zime až k -40°C) a polohou uprostred stepi, kde široko ďaleko nič nie je. Od roku 1998 má Almati špeciálny status vedeckého, kultúrneho, finančného a priemyselného centra Kazachstanu. Projekt má za cieľ vytvoriť z Almaty zelené mesto, zlepšiť infraštruktúru a postaviť metro, to všetko do roku 2030.

Geografia

Mesto Almata sa nachádza priamo v centre Eurázie, v juhovýchodnej časti Kazachstanu, na úpätí hory Alatay v najsevernejšej časti pohoria Ťan-šan. Nadmorská výška sa pohybuje medzi 600 až 1 650 m n. m.

Podnebie mesta je ostro kontinentálne, s veľkými výkyvmi teplôt, a to nielen v priebehu roka, ale aj v priebehu dňa. Vo výške do 600 metrov nad morom sa v severnej časti mesta začínajú objavovať stepi a polopúšte. V južnej časti, vo výške nad 1 500 m n. m., v okolí údolia Medeo, už pocítite dych ľadovca. Hora Alatay poskytuje útočisko pre veľké množstvo zvierat i rastlín, preto okolia Almaty patrí do Ile-Alatauského národného parku s veľkým množstvom prírodných rezervácii. Mnoho tu žijúcich vtákov a zvierat sú prísne chránené. Medzi ne patrí leopard snežný, ktorý teraz zdobí znak mesta Alma-Ata.

Graf teplôt v priebehu roka.
(Absolútne maximum, Stredné maximum, priemerná, Stredné minimum, Absolútne minimum)

Na úpätí hôr, do 50 km od mesta, sú obilné, melónové a tabakové plantáže. Tiež tu nájdeme rozsiahle vinice a ovocné sady. Viac ako 8 000 ha mestských oblastí pokrývajú záhrady a parky, kde sa pestuje almatynský aport (odroda jablone). Mestom pretekajú rieky Malá Almatinka a Veľká Almatinka. Horské rieky a jazerá sú hlavným zdrojom vody pre mesto.

Klíma

Podnebie je kontinentálne, ale v porovnaní s centrálnym Kazachstanom relatívne mierne. Pred letnými horúčavami mesto chráni jeho relatívne veľká nadmorská výška, napriek tomu letná teplota šplhá k 30°C. Zimu naopak zmäkčuje teplý vietor z púští strednej Ázie, preto teplota v zime klesá zvyčajne na -10°C. Veľká nadmorská výška prináša veľa snehu, ktorý nie je výnimkou ani na začiatku mája, čo často vedie k nižším úrodám zeleniny a ovocia. Priemerná rýchlosť vetra dosahuje 1,2 m/s, priemerná ročná teplota 9,0°C a priemerná vlhkosť 62%.

Teploty v priebehu roka
Počasie Almati
Mesiac Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec Rok
Najvyššia °C (°F) 18.2
(64.8)		 19.0
(66.2)		 28.0
(82.4)		 33.2
(91.8)		 35.1
(95.2)		 39.3
(102.7)		 41.7
(107.1)		 40.5
(104.9)		 38.1
(100.6)		 31.1
(88)		 25.4
(77.7)		 19.2
(66.6)		 41,7
(107,1)
Najvyššia priemerná °C (°F) -0.2
(31.6)		 1.4
(34.5)		 7.0
(44.6)		 17.2
(63)		 21.6
(70.9)		 26.7
(80.1)		 29.8
(85.6)		 28.7
(83.7)		 23.8
(74.8)		 15.9
(60.6)		 7.5
(45.5)		 2.4
(36.3)		 15,2
(59,4)
Priemerná denná °C (°F) -4.9
(23.2)		 -3.4
(25.9)		 2.2
(36)		 11.7
(53.1)		 16.1
(61)		 21.0
(69.8)		 23.8
(74.8)		 22.5
(72.5)		 17.5
(63.5)		 10.2
(50.4)		 2.7
(36.9)		 -2.2
(28)		 9,8
(49,6)
Najnižšia priemerná °C (°F) -9.6
(14.7)		 -8.2
(17.2)		 -2.6
(27.3)		 6.1
(43)		 10.5
(50.9)		 15.2
(59.4)		 17.8
(64)		 16.3
(61.3)		 11.2
(52.2)		 4.5
(40.1)		 -2.1
(28.2)		 -6.7
(19.9)		 4,4
(39,9)
Najnižšia °C (°F) -30.1
(-22.2)		 -37.7
(-35.9)		 -24.8
(-12.6)		 -10.9
(12.4)		 -7.0
(19.4)		 2.0
(35.6)		 7.3
(45.1)		 4.7
(40.5)		 -3.0
(26.6)		 -11.9
(10.6)		 -34.1
(-29.4)		 -31.8
(-25.2)		 −37,7
(−35,9)
Zrážky mm (palce) 33
(1.3)		 41
(1.61)		 62
(2.44)		 111
(4.37)		 106
(4.17)		 61
(2.4)		 38
(1.5)		 27
(1.06)		 29
(1.14)		 56
(2.2)		 52
(2.05)		 41
(1.61)		 657
(25,87)
Slnečný svit 117.8 117.6 145.7 195.0 241.8 279.0 306.9 294.5 246.0 182.9 126.0 102.3 2 355,5
Zdroj: [1]
Smog nad mestom Alma-Ata.

Ekologické problémy

Mesto má kvôli svojmu umiestneniu v podhorí pomerne zložitú ekologickú situáciu. Rovnako ako iné mestá (Atény, Los Angeles) s podobným umiestnením, tak aj Almata dnes čelí ekologickým problémom ako znečistenie ovzdušia, nedostatok stavebných plôch, imigrácia obyvateľstva do centra mesta, preľudnenie atď. Mesto bolo pri stavbe navrhnuté pre 400 000 obyvateľov, dnes tu však žije 1,8 milióna prihlásených obyvateľov, po pripočítaní satelitných štvrtí v okolí mesta sa číslo vyšplhá až na 2,5 mil. obyvateľov.

Presťahovanie hlavného mesta do Astany umožnilo zmierniť neúmerný tlak migrácie. Z mesta sa odsťahovalo cca 300 000 ľudí do nového hlavného mesta, ale problém sa tým úplne nevyriešil. Kazašskému prezidentovi Nazarbajevovi prichádza čoraz viac ponúk od stavebných firiem, ktoré ponúkajú strhnúť staré budovy a na ich mieste postaviť väčšie bytové komplexy. Prezident naopak chce presadiť zákaz výstavby nových budov s tým, že ďalšie rozširovanie zničí všetku zeleň v meste a neskôr aj okolie hôr.[2]

Satelitné mestá Almaty
Sídliska v satelitnom meste Kapčigaj.
Chatky pri jazere Kapčigaj v rovnomennom meste.

Charakteristickým rysom satelitných miest Almaty je ich umiestnenie na severe, západe a východe a plne zastavaný juh, kde sa nachádza Zaalyjský Alatay.

Hlavné satelitné mestá v okruhu 50 km sú:
Západ

  • Boraldaj
  • Kaskelen
  • Šamalgan
  • Uzun-Agáč
  • Kargaly

Sever

  • Otegen Batyr
  • Dmitrievka
  • Žetygen
  • Kapčagaj

Východ

  • Talgar
  • Esik
  • Turgeň

Severovýchod

  • Bajterek
  • Evgenievka

Partnerské mestá

Referencie
  1. Погода и Климат – Климат Алматы [online]. Pogoda.ru.net, [cit. 2012-01-02]. Dostupné online.
  2. http://www.lenta.ru/news/2007/04/23/almaata/

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alma-Ata

Zdroj
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Almaty na českej Wikipédii.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.