Ťanšan
Ťanšan (staršie Ťan-šan; čín.: 天山 – pchin-jin: Tiān Shān – slov. prepis Tchien-šan – doslova nebeské hory; rus. Тянь-Ша́нь – Ťaň-Šaň, kirg. Теңир-Тоо – Teñir-Too, kaz. Тәңір тауы – Täñir tawı) je mohutná horská sústava v Strednej Ázii (Kirgizsko, Čína, Tadžikistan a Kazachstan) dlhá 2 500 km, najvyšší vrch je Džengiš Čokusu (7 439 m n. m.) na hraniciach Kirgizska a Číny. Pohorie má zachovanú sústavu horských ľadovcov.
| Ťanšan | |||
| Pohorie | |||
 | |||
| Štáty | Čína, Tadžikistan, Kazachstan, Kirgizsko | ||
|---|---|---|---|
| Najvyšší bod | Džengiš Čokusu | ||
| - výška | 7 439 m n. m. | ||
| - súradnice | 42°02′06″J 80°07′32″V | ||
 Ťanšan v ľavej časti mapy Ťanšan v ľavej časti mapy
| |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Geografické členenie
Ťanšan sa člení na 3 oblasti:
- Západný Ťanšan, ktorý sa rozkladá medzi Ferganskou kotlinou na západe a jazerom Issyk-kuľ na východe. Najvyšším hrebeňom tejto časti pohoria je Zailijský Alatau, ktorý sa nachádza v susedstve jazera Issyk-kuľ a najväčšieho kazašského mesta Alma-Ata. Najvyššie vrcholy dosahujú výšky až 5 000 m n. m.
- Centrálny Ťanšan sa nachádza na hraniciach Kazachstanu, Kirgizska a Číny. V tejto časti pohoria ležia najvyššie vrcholy pohoria Džengiš Čokusu (Pik Pobedy – 7 439 m n. m.) a pyramídová hora Chan-Tengri (6 995 m n. m.). Nachádzajú sa tu aj hlboké doliny a kotliny (napr. Turfanská preliačina).
- Východný Ťanšan, nazývaný aj Čínsky Ťanšan, leží na území ČĽR v autonómnej oblasti Sin-ťiang. Ťahá sa od najvyššieho hrebeňa Chalyk-tau (štít Pik – 6 811 m n. m.) na západe cez Borohoro Šan, Bogda Šan neďaleko hlavného mesta Urumči až k hrebeňom Barkol a Karlik Šan na východe. Tieto hrebene dosahujú výšok od 4 500 do 5 500 m.
Geológia
Ťanšan je súčasťou himalájskeho orogénneho pásma. Zdvíhanie pohoria začalo ešte počas hercýnskeho vrásnenia, súčasná podoba sa vytvarovala počas kimerskej fázy alpínskej orogenézy.
Vulkanizmus
V čínskej časti pohoria sa nachádza menšie vulkanické pole, tvorené niekoľkými troskovými kužeľmi. Najznámejší z nich je Pechan, ktorý bol aktívny v 1. a 7. storočí.
