Acetylén

Acetylén (systematické pomenovanie etín) je chemická zlúčenina patriaca medzi uhľovodíky, konkrétne do skupiny alkínov.[1] Objavil ho v roku 1836 Ír Edmund Davy. Za normálnych podmienok je to plynná bezfarebná látka bez zápachu (technický acetylén má nepríjemný cesnakový zápach), ktorá so vzduchom vytvára vysoko výbušnú zmes.[1]

Etín
Etín
Etín
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec C2H2
Synonymá acetylén
Vzhľad bezfarebný plyn
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 26,0373 g/mol
Teplota topenia -84 °C
Teplota varu -83,8 °C
Kritický bod 35,2 °C
6190 kPa
Hustota 1,09670 kg/m³ (plyn)
Termochemické vlastnosti
Štandardná zlučovacia entalpia +226.88 kJ/mol
Bezpečnosť
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Mimoriadne
horľavá
(F+)
NFPA 704
4
1
3
Ďalšie informácie
Číslo CAS 74-86-2
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
 Chemický portál

Výroba

Hydratáciou karbidu vápenatého
CaO + 3 C → CaC2 + CO
CaC2 + 2 H2O → Ca(OH)2 + C2H2 [1]

Produkcia plynu je 347 litrov na 1 kg karbidu vápenatého. Výhoda je v skladovateľnosti karbidu vápenatého a rýchlej produkcii acetylénu pri jeho hydratovaní.

Krakovaním ľahkých benzínov s dodatočnou premenou produktov
CnH2n + 2 → 2 C2H2 + CmH2m

Využitie etinu

Používa sa ako technický plyn pri rôznych chemických procesoch a ako palivo do plynových zváračiek a karbidových lámp; zmes acetylénu s kyslíkom horí plameňom s teplotou až 3000 °C.[1] Pri jeho spaľovaní dochádza ku trom rôznym reakciám podľa množstva kyslíka vstupujúceho do reakcie.

2 C2H2 + O2 → 4 C + 2 H2O
2 C2H2 + 3 O2 → 4 CO + 2 H2O
2 C2H2 + 5 O2 → 4 CO2 + 2 H2O

Rozpoznať reakciu je možné podľa teploty plameňa a produkcie sadzí.

V minulosti bol acetylén hlavnou surovinou na výrobu alifatických uhľovodíkov, dnes slúži predovšetkým na výrobu vinyléterov a esterov, 1,4-butándiolu.[1]

Upozornenie

Acetylén je síce netoxický, ale pri vyššej koncentrácii ma po vdýchnutí dusivé a mierne narkotické účinky. Pri tlaku prevyšujúcom 150 kPa (neoverené) alebo privedení do kvapalného alebo tuhého skupenstva samovoľne exploduje. Kvôli tomuto nepríjemnému javu sa vo vysokotlakových nádobách skladuje rozpustený v acetóne.

Referencie
  1. aetylén. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 38.
  2. Technické plyny [online]. [Cit. 2012-08-16]. Dostupné online. (česky)

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.