Eisenstadt

Súčasný názov mesta, znamenajúci "Železné Mesto", sa prvýkrát objavuje v roku 1118 po latinsky ako "castrum ferrum" a odkazuje na banícku tradíciu a obchodovanie s kovmi v oblasti. Prvá písomná zmienka o meste sa objavuje v roku 1264 ako "minor Mortin", z maďarského názvu, Kismarton, ktorý odkazuje na svätého Martina, patróna hlavného kostola v meste.

Mesto Eisenstadt leží pri južnom výbežku Litavských vrchov (Leithagebirge), na rieke Wulka asi 15 km pred jej ústím do Neziderského jazera a približne 12 km od hraníc s Maďarskom. V rámci Burgenlandu leží v jeho severnej, nížinatej časti, mesto je skoro úplne obklopené „svojim“ okresom Eisenstadt-okolie, ale malý kus jeho územia susedí so spolkovou krajinou Dolné Rakúsko.
Mesto sa nachádza asi 12 km západne od Neziderského jazera a asi 54 km juhovýchodne od Viedne.

Dlhodobá priemerná ročná teplota (v rozmedzí rokov 1961 až 1990) bola 10,4 °C. Priemerná ročná teplota za rok 2007 bola 11,8 °C.
Priemerný ročný úhrn zrážok (v rozmedzí rokov 1961 – 1991) bol 589 mm.

Radnica

Územie mesta bolo obývané už v halštatskej dobe. Neskôr územie osídlili Kelti a Rimania. Po nich prišli na toto územie Germáni a Huni. Asi okolo roku 800, v čase vlády Karola Veľkého začala kolonizácia územia Bavormi. Zmienka o Eisenstadte sa prvýkrát objavila okolo roku 1118 ako "castrum ferrum".
Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1264 ako "minor Mortin" (v maďarskom preklade "Kismarton").

V roku 1373 sa Eisenstadt stáva sídlom maďarského rytierskeho rodu Kanizsai. Z tohto obdobia pochádza názov "Eysenstat" (silný, železo, preto Eisenstadt).

V roku 1388 Eisenstadt získalo právo usporadúvať trhy a v roku 1445 získal rozvíjajúce sa trhové mestečko habsburský arcivojvoda Albrecht VI. Habsburský (brat cisára Fridricha III. a strýko Maxmiliána I.) a Eisenstadt tak zostal habsburským majetkom po ďalších takmer 200 rokov.

V roku 1622 sa Eisenstadt stáva sídlom maďarského rodu Esterházy.
Dňa 26. októbra 1648 sa Eisenstadt na základe rozhodnutia rímsko-nemeckého cisára Ferdinanda III stal slobodným kráľovským mestom.

Eisenstadt je spájaný s menom hudobného skladateľa Josepha Haydna, ktorý od roku 1761 pôsobil u Esterházyovcov ako kapelník a vedúci zboru. Jeho nástupcom bol Johann Nepomuk Hummel a vystriedali sa tu aj ďalší geniálni hudobní skladatelia, napr. Ludwig van Beethoven či Franz Liszt, ktorý sa narodil v obci Raiding, južne od mesta.

Eisenstadt patril spolu s celou spolkovou krajinou Burgenland do roku 1920/21 do Šopronskej župy (Uhorsko). Po skončení vojny, bola dňa 4. júna 1920 v paláci Veľký Trianon vo Versailles vo Francúzsku po tvrdých vyjednávaniach podpísaná Trianonská mierová zmluva, ktorá riešila hranice maďarského štátu, ktorý bol jedným z nástupníckych štátov po rozpade Rakúsko-Uhorska. Mesto patrí od roku 1921 do rakúskej spolkovej krajiny Burgenland.

Hlavným mestom spolkovej krajiny Burgenland sa Eisenstadt stal 25. apríla 1925.

Eisenstadt je najväčšie mesto Burgenlandu. V roku 2008 na jeho území žilo 12 562 obyvateľov. Rozloha katastra mesta je 43 km², hustota zaľudnenia je najvyššia v rámci Burgenlandu – 293 obyvateľov/1 km².

Vývoj populácie

Štatistické údaje [1]

Osobnosti

• Joseph Haydn (* 1732 – † 1809), rakúsky hudobný skladateľ
• Ignaz Josef Pleyel (* 1757 – † 1831), francúzsky skladateľ a dirigent rakúskeho pôvodu
• Johann Nepomuk Hummel (* 1778 – † 1837), rakúsky hudobný skladateľ, klavirista, kapelník, pedagóg
• Leopold Löw (* 1811 – † 1875), uhorský rabín
• Robert Musil (* 1880 – † 1942), rakúsky románopisec, dramatik a esejista

Partnerské mestá

• Bad Kissingen, Nemecko
• Colmar, Francúzsko
• Lignano Sabbiadoro, Taliansko
• Sanuki, Japonsko
• Šopron, Maďarsko
• Viedeň, Rakúsko

Galéria

• 
  Zámocký park
• 
  Bergkirche
• 
  Haydngasse
• 
  Zámok Esterházy – Haydnova sála

Referencie

1. Statistik Austria

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eisenstadt

Externé odkazy

• Haydn festival
• Stránky mesta Eisenstadt