Robert Musil

Narodil sa do rodiny inžiniera a profesora brnianskej technickej univerzity Alfréda a Hermíny Musilových. Ako dieťa bol veľmi samotársky až hanblivý, táto vlastnosť ho sprevádzala celý život.

Jeho literárnu prvotinu ovplyvnil päťročný pobyt na Vojenskej kadetnej škole v Eisenstadte a v Hraniciach na Morave v rokoch 1892 až 1897. Tu sa tiež nadchol pre neskoršiu dráhu inžiniera.

V roku 1897 nastúpil na Technische Militärakademie (Technická vojenská akadémia) vo Viedni, odbor strojárstvo. O rok neskôr prišiel na Technickú univerzitu v Brne, ktorú ukončil po dvoch rokoch inžinierskym titulom. Potom pracoval v technických laboratóriach pri univerzite v Stuttgarte. Od roku 1903, stále pracuje ako inžinier, študoval ešte filozofiu a psychológiu v Berlíne. Bol ovplyvnený dielom nemeckého filozofa Friedricha Nietzscheho rovnako ako ruského spisovateľa Fiodora Michajloviča Dostojevského.

Roku 1906 bol publikovaný jeho prvý román Die Verwirrungen des Zöglings Törless (Zmätky chovanca Törlessa). Fakt, že román bol úspešne prijatý, rozhodol o jeho osude spisovateľa. V roku 1908 definitívne opustil sľubnú strojárenskú kariéru (patentoval chromatometer, tzv. „Musil'scher Farbkreisel“), napriek tomu, že mu kariéra inžiniera mohla priniesť značný úspech a hmotné zaistenie, a venoval sa iba písaniu, najmä žurnalistike. Pracoval napr. v redakcií berlínskeho kultúrneho magazínu Neue Rundschau či ako divadelný kritik.

Roku 1907 sa zoznámil s o šesť rokov staršou vydatou ženou, Marthou Marcovaldi (rod. Heimennovou, 1874 – 1949), ktorá sa roku 1911 rozviedla a skoro sa za Musila vydala. Musil s ňou vyženil dve deti, Anninu a Gaetána.

V rokoch 1914 až 1918 bojoval v rakúskej armáde na talianskom fronte. V porovnaní s inými spisovateľmi nezanechala na jeho diele prvá svetová vojna výraznejší vplyv. Počas vojny navštívil v roku 1916 Prahu a zoznámil sa s Franzom Kafkom. Ako jeden z prvých rozpoznal literárnu kvalitu jeho diela. Obdivoval nemeckého básnika Rainera Maria Rilkeho.

V rokoch 1919 – 1920 pracoval ako poradca rakúskeho ministerstva vojny, odvtedy sa definitívne venoval iba literatúre. Neskôr bol vyznamenaný Umeleckou cenou mesta Viedne (1924) a berlínskou Cenou Gerharta Hauptmanna (1929).

Medzivojnové roky trávil striedavo vo Viedni a v Berlíne, kde sa stretával s osobnosťami ako Hermann Broch, Elias Canetti, Hugo von Hofmannsthal a Thomas Mann. Vo Viedni často navštevoval salón Eugénie Schwarzwaldovej, ktorá sa stala predobrazom Diotimy v románe Der Mann ohne Eigenschaften.

V Musilovom charaktere sa snúbila povýšenosť a vojenský chlad so zdvorilosťou a eleganciou. Bol skôr uzatvorený a ku koncu života trpel pocitom osamelosti.

V roku 1921 začal pracovať na románe Der Mann ohne Eigenschaften (Muž bez vlastností), ktorého prvé dva diely vyšli v roku 1930. Dielo však neprinieslo očakávaný finančný ani spoločenský úspech. Skutočnosť, že desaťročná intenzívna práca nepriniesla očakávané plody Musila značne rozladila.

Intenzívna literárna práca bránila Musilovi dostatočne riešiť hospodársku situáciu rodiny, ktorá stála až do Musilovej smrti na pokraji existenčného krachu. V roku 1932 bola v Berlíne založená podporná spoločnosť, ktorá mala Musilovi finančne vypomôcť a umožniť mu ďalšiu tvorbu. Jedným z tých, ktorí sa výrazne zaujímal o Musilov osud, bol aj jeho veľký obdivovateľ, spisovateľ Thomas Mann.

V roku 1936 bol postihnutý záchvatom mŕtvice.

Po pripojení Rakúska k Tretej ríši v roku 1938 utiekol Musil s rodinou do Zürichu a v tom istom roku boli jeho diela zakázané. O rok neskôr presídlili do Ženevy. Zatiaľ čo predchádzajúci život vo Viedni a Berlíne znamenal pre Musilovcov „iba“ existenčné obavy, švajčiarska emigrácia predstavovala vyslovenú chudobu a biedu.

V Ženeve 15. apríla 1942 Musil pri poludňajšej kondičnej rozcvičke (veľké kruhy pažami, tzv. Armkreise) zomrel. Hovorí sa, že bol nájdený so sarkastickým úsmevom na tvári. Pri poslednej rozlúčke bolo prítomných iba osem osôb. Vdova potom rozprášila jeho popol do opustenej záhrady a urnu vhodila do rieky Aare.

O rok neskôr vydala Musilova vdova Martha nedokončený tretí diel románu Der Mann ohne Eigenschaften. Zomrela v Ríme v roku 1949.