Československá socialistická republika
Československá socialistická republika (skratka: ČSSR) bol oficiálny názov Česko-Slovenska od 11. júla 1960 do 29. marca 1990. Česko-Slovensko bolo v tom čase (presnejšie: do decembra 1989) socialistickým (od roku 1969 aj federatívnym) štátnym útvarom na území dnešného Česka a Slovenska.
Československá socialistická republika
| |||||||
Hymna: Kde domov můj a Nad Tatrou sa blýska | |||||||
Motto: Pravda vítězí/Pravda víťazí | |||||||
Geografia
| |||||||
Rozloha |
127 900 km² | ||||||
Najvyšší bod |
Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.) | ||||||
Najdlhšia rieka |
Vltava (430 km) | ||||||
Obyvateľstvo | |||||||
Počet obyvateľov |
15 624 021 (v roku 1989)[1] | ||||||
Národnostné zloženie |
|||||||
štátny ateizmus | |||||||
Štátny útvar | |||||||
Vznik |
|||||||
Zánik |
|||||||
|
V roku 1990 bol názov nakrátko nahradený názvom Česko-slovenská federatívna republika (pozri pomlčková vojna) a potom natrvalo názvom Česká a Slovenská Federatívna Republika.
Dejiny
Ústava Československej socialistickej republiky z roku 1960 zaviedla nový názov štátu Československá socialistická republika, nové štátne symboly, zakotvila ako štátne zriadenie socializmus a vedúcu úlohu KSČ. V druhej polovici 60. rokov sa vtedajšie vedenie štátu pokúsilo vykonať ekonomické reformy, ktoré mali viesť k zvýšeniu efektívnosti národného hospodárstva (pozri ekonóm Ota Šik). V tejto dekáde bola plne dokončená kolektivizácia poľnohospodárstva, ktoré sa stabilizovalo a poľnohospodárska produkcia sa začala zvyšovať. Významným krokom bolo zahájenie industrializácie Slovenska.
Snahy o ekonomické reformy sa ďalej rozvinuli v roku 1968 a vyústili v obrodný proces demokratizácie spoločnosti, zvaný tiež Pražská jar, ktorý bol pokusom vtedajšej KSČ o tzv. socializmus s ľudskou tvárou. Táto snaha vtedajšieho vedenia štátu, ktorá mala medzi obyvateľstvom širokú podporu, však bola zmarená vpádom vojsk Varšavskej zmluvy dňa 21. augusta 1968.
Dňa 1. januára 1969 sa Česko-Slovensko stalo federáciou dvoch suverénnych štátov, Česka a Slovenska.
Sedemdesiate roky sa niesli v znamení tzv. normalizácie, čo bol proces vedúci k zastaveniu demokratizácie spoločnosti a návrat k stavu pred obrodným procesom. V 70. rokoch bol normalizačný režim veľmi silný. Hospodárstvo zaznamenalo v prvej polovici 70. rokov pomerne vysokú dynamiku rastu, ktorá sa však v závere tejto dekády postupne znižovala. Počiatočné ekonomické úspechy režimu umožnili zvýšiť výdavky v sociálnej oblasti. Štát investoval do rozsiahlej bytovej výstavby. To sa okrem iného prejavilo aj výrazným zvýšením pôrodnosti (najvyšší počet narodených detí bol zaznamenaný v roku 1974 a doteraz nebol prekonaný). V tomto období bola dokončená industrializácia Slovenska, mechanizácia poľnohospodárstva a naša krajina sa stala v základných potravinách plne sebestačná. V priemysle dochádzalo k ďalšiemu rozširovaniu sortimentu výroby tak, aby sme nemuseli tieto výrobky dovážať zo zahraničia, a to najmä v strojárstve, čo so sebou prinášalo rastúce zaostávanie technickej úrovne produkcie. Ekonomika veľkosti ČSSR nebola schopná držať krok v takom širokom zábere výroby a v spojení s neexistenciou konkurencie viedlo k rastúcim problémom predať našu produkciu do západných krajín a tým k silnejúcemu nedostatku devízových prostriedkov. V tomto období došlo k definitívnemu vyčerpaniu možností extenzívneho rastu ekonomiky, kedy boli do výroby nasadené všetky ľudské rezervy, vrátane vysokej zamestnanosti žien, dôchodcov a pod. Ďalší rast ekonomiky tak bol možný už len zvýšením technologickej úrovne produkcie, zavádzaním automatizácie a pod., čo sa vďaka absencii tlaku na efektivitu v centrálne plánovanej ekonomike nedarilo. V politickej oblasti dochádzalo k stupňovaniu tlaku na odporcov režimu. Represie síce neboli tak kruté ako v 50. rokoch, nedochádzalo už k popravám odporcov režimu, ale napriek tomu režim tvrdo postihoval akékoľvek náznaky iného ako oficiálneho názoru (najznámejšia akcia tohto druhu bola napr. anticharta v roku 1977). V tomto období sa prevažná väčšina národa dobrovoľne podrobila a aktívne sa zúčastňovala všetkých prorežimných podujatí ako boli spartakiády, prvomájové demonštrácie pod.
V osemdesiatych rokoch sa začala prejavovať hospodárska stagnácia, ale aj spoločenský a kultúrny úpadok zo sedemdesiatych rokov.
Po sérii protirežimných demonštrácií sa nakoniec v novembri 1989 komunistický režim zrútil. Socialistické Česko-Slovensko sa začalo otvárať okolitému svetu a vydalo sa na cestu k demokracii a trhovému hospodárstvu.
V marci 1990 sa názov štátu zmenil na Česko-slovenská federatívna republika a v apríli na Česká a Slovenská Federatívna Republika.
Galéria
- Spartakiáda v roku 1960
- Pohľad na mesto Lučenec, 1961
- Michalská brána v Bratislave, 1965
- Horiaci sovietsky tank v uliciach Prahy, 1968
- Bežecký štadión počas Majstrovstiev sveta v lyžovaní v severských disciplínach 1970 na Štrbskom Plese vo Vysokých Tatrách
- Náměstí Svobody v Brne, 1975
- Vojenská prehliadka v Prahe na Letenskej pláni k výročiu konca druhej svetovej vojny, 1985
- Kvety, vlajky a dav ľudí na Václavskom námestí v Prahe počas Nežnej revolúcie, 1989
Referencie
- Brian Hunter. The Statesman's Year-Book 1991-92. 128 . vyd. Praha : Palgrave Macmillan UK, 1991. 1 728 s. ISBN 978-0-230-27120-3. S. 408.
Literatúra
- RYCHLÍK, Jan. Češi a Slováci ve 20. století: spolupráce a konflikty 1914-1992. Praha : Vyšehrad, 2012. 688 s. ISBN 978-80-7429-133-3.
Pozri aj
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Československá socialistická republika na českej Wikipédii.