Václavské námestie (Praha)
Václavské námestie je hlavná pražská tepna, stredisko obchodného aj spoločenského života. Je dlhé 750 metrov a široké 50 metrov. Václavské námestie bolo svedkom mnohých významných historických udalostí. Je to tradičné miesto demonštrácií, osláv a iných masových zhromaždení.
| Václavské námestie | |||
| ulica/námestie | |||
 Václavské námestie - Pohľad od Národného múzea | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Mesto | Praha | ||
| Mestská časť | Nové Mesto | ||
| Nadmorská výška | 198 m n. m. | ||
| Súradnice | 50°04′53″S 14°25′36″V | ||
| Dĺžka | 690 m m | ||
| Šírka | 50 m m | ||
| Vznik | 1348 | ||
| PSČ | 110 00 | ||
| Začína na | Wilsonova | ||
| Končí na | 28. října a Na Příkopě | ||
| Staršie názvy | Koňský trh | ||
 Poloha v rámci štátu  Poloha v rámci štátu
| |||
 Poloha v rámci mesta Poloha v rámci mesta
| |||
| Wikimedia Commons: Wenceslas Square | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
História
Založil ho Karol IV. v roku 1348 ako spojovací článok medzi staromestským a novomestským opevnením. Priestor sa čoskoro stal najmä veľkým trhoviskom Nového mesta, a keďže v hornej časti sa pravidelne konali trhy s koňmi, ujal sa názov Konský trh. Už od roku 1362 sa tu konali výročné trhy, obchodovalo sa tu s látkami, zbraňami ale aj s obilím. V roku 1786 sa v dolnej časti námestia vybudovalo drevené divadlo, nazývané Bouda. Tri roky tu hrali české hry. Boudu zbúrali ako aj obidve brány-staromestskú Havelskú a novomestskú Konskú. V roku 1879 bola prenesená kamenná socha sv. Václava z roku 1860 na Vyšehrad. Námestie bolo vydláždené až koncom 18. storočia. V roku 1848 sa zmenil názov na Václavské námestie, autorom bol Karel Havlíček Borovský. V roku 1875 sa priestranstvo obohatilo radmi líp, ale už v roku 1884 museli ustúpiť konskej dráhe. Prvé elektrické lampy sa na námestí rozžiarili v roku 1894 a "koňka" bola nahradená elektrickou dráhou. V súčasnosti električky námestie len pretínajú.
Súčasnosť
Václavské námestie sa stalo najrušnejším pražským bulvárom. Nachádzajú sa tu drahé obchody, kancelárie, luxusné hotely, zmenárne, obchody so suvenírmi a darčekovými predmetmi, stánky rýchleho občerstvenia. Odvrátenou stranou dnešného námestia sú nočné podniky, prostitúcia a predaj drog.
Architektonická dispozícia
Václavské námestie má tvar veľmi dlhého obdĺžnika, dlhšia strana má 682 m. Celé námestie sa mierne zvažuje k "Můstku", ktorý tvorí hranicu Starého mesta. Na hornom konci námestia tvorí dominantu veľká budova Národného múzea a jazdecká socha sv. Václava od Josefa Václava Myslbeka z roku 1912.
Socha sv. Václava
Myslbekova jazdecká socha svätého Václava bola umiestnená pred budovu Národného múzea. Sv. Václav je v spoločnosti ďalších českých svätých patrónov: sv. Ludmila, sv. Anežka Česká, sv. Prokop a svätý Vojtěch. Podstavec vytvoril architekt Alois Dryák. Na podstavci je napísané: „Svatý Václave, vévodo české země, kníže náš, nedej zahynouti nám ni budoucím.“
Doprava
Na Václavskom námestí sa nachádzajú dve dôležité prestupné stanice pražského metra. Na hornom konci je to Múzeum, kde sa kríži linka A s linkou C. Na dolnom námestí sa nachádza stanica Můstek. Tu sa kríži linka A s linkou B. Električky priamo z námestia zmizli v roku 1980, najbližšie stanice sú v bezprostrednej blízkosti v uliciach Jindříšská a Vodičkova. Dnes sa objavujú ohlasy, ktoré navrhujú, aby sa električková doprava na námestie vrátila.
Václavské námestie je otvorené aj pre automobilovú dopravu. Na hornom konci námestia, priamo pod rampou Národného múzea vedie niekoľkoprúdová magistrála - hlavné pražské severojužné dopravné spojenie. Magistrála sa nachádza v stave takmer permanentnej dopravnej zápchy. Kedysi v 60. rokoch 20. storočia tu okrem električiek premávali aj trolejbusy, ktoré tu mali konečnú stanicu.
Referencie
- Petr David,Vladimír Soukup,Zdeněk Thoma: Skvosty Prahy. Bratislava, 2004. ISBN 80-551-0853-6. str. 130-131.
