Kolektivizácia poľnohospodárstva

Kolektivizácia poľnohospodárstva alebo kolektivizácia je premena individuálneho súkromného hospodárstva na kolektívne. Historicky sa uskutočňovalo buď dobrovoľným združovaním roľníkov do družstiev alebo vytváraním štátnych poľnohospodárskych podnikov či znárodňovaním. Jej cieľom bolo vo väčšine prípadov odstrániť prežité historické vzťahy (feudalizmus). Kolektivizácia preto prebiehala aj v nekomunistických krajinách (Taiwan).

Najrozsiahlejšia kolektivizácia prebehla v Sovietskom zväze na prelome 20. a 30. rokov 20. storočia (Kolektivizácia v Sovietskom zväze). Všetka pôda bola vtedy sústredená do kolchozov a sovchozov. Samostatne hospodáriaci roľníci (tzv. kulaci) boli ako vrstva obyvateľstva prenasledovaní a takmer celkom zlikvidovaní. Niektorí z nich boli vysídlení do Gulagov na Sibír a do Kazachstanu.

V Česko-Slovensku kolektivizácia prebiehala v dvoch etapách. Prvá prebiehala v rokoch 1949 - 1955, druhá v rokoch 1955 - 1960. Pôda sa stávala súčasťou jednotných roľníckych družstiev (skr. JRD). Prvé zákony boli prijaté 23. februára 1949. Z kultúrneho hľadiska predstavovala kolektivizácia na Slovensku výraznú diskontinuitu.[1] V tradične poľnohospodárskej krajine obyvatelia vidieka začali vo väčšej miere pracovať v mestských fabrikách, čo podporilo výraznú industrializáciu krajiny.