Trnavská pahorkatina
Trnavská pahorkatina je geomorfologický podcelok Podunajskej pahorkatiny. Nachádza sa v trojuholníku miest Pezinok, Sládkovičovo a Nové Mesto nad Váhom a budujú ju hlavne spraše, ktoré sem boli naviate v ľadových dobách.
Trnavská pahorkatina | |||
geomorfologický podcelok | |||
Pahorkatina v okolí Bolerázu | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Regióny | Trnavský, Trenčiansky, Bratislavský | ||
Okresy | Pezinok, Senec, Galanta, Trnava, Hlohovec, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom | ||
Nadradená jednotka |
Podunajská pahorkatina | ||
Susedné jednotky |
Bielokarpatské podhorie Čachtické Karpaty Brezovské Karpaty Pezinské Karpaty Podunajská rovina Dolnovážska niva | ||
Podradené jednotky |
Podmalokarpatská pahorkatina Trnavská tabuľa | ||
Mestá | Trnava, Sládkovičovo, Nové Mesto nad Váhom, Pezinok | ||
Súradnice | 48°30′07″S 17°42′04″V | ||
Najnižší bod | južný okraj územia | ||
- výška | cca 120 m n. m. | ||
Poloha územia na Slovensku
| |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Vymedzenie
Podcelok leží na západnom okraji Podunajskej pahorkatiny a susedí na severe s Bielokarpatským podhorím (podcelok Považského podolia), západný okraj vymedzujú podcelky Malých Karpát, Čachtické, Brezovské a Pezinské Karpaty. Južným susedom je Podunajská rovina a východným smerom pokračuje Podunajská pahorkatina Dolnovážskou nivou.[1]
Chránené územia
Na území Trnavskej pahorkatiny leží viacero maloplošných chránených území:
- Alúvium Gidry – prírodná rezervácia
- Mačiansky presyp – prírodná pamiatka
- Brehové porasty Dubovej – prírodná pamiatka
- Všivavec – chránený areál
- Trnavské rybníky – chránený areál[2]
Osídlenie
Územie pahorkatiny je stredne husto osídlené a ležia tu mestá Trnava, Pezinok, Vrbové a Nové Mesto nad Váhom. Pahorkatinou pretekajú z Malých Karpát juhovýchodným smerom menšie potoky, v údoliach ktorých sú sústredené sídla.
Doprava
Územím rozsiahlej pahorkatiny vedie viacero významných komunikácií. Najvýznamnejšie sú diaľnica D1 (Bratislava – Trnava – Trenčín) a rýchlostná cesta R1 (Trnava – Nitra), v trase ktorých vedú medzinárodné cesty E 75 a E 58 po D1, resp. E 58 a E 571 po R1. Z ďalších ciest sú najvýznamnejšie cesta I/61 (Bratislava – Žilina), cesta I/51 (Senica – Trnava) či I/62 (Bratislava – Sereď). Severným smerom vedie i železničná trať Bratislava – Žilina, na ktorú sa pripája viacero iných tratí. Južným okrajom vedie i železničná trať Bratislava – Štúrovo.
Referencie
- KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online.
- mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-08-26]. Dostupné online.