Džoser

Meno Džoser sa vyskytuje až v textoch zo Strednej ríše a pôvodne to bol epiteton legendárneho faraóna. Spomína sa aj na Turínskom zozname kráľov ako Džoser-it (staroeg. ḏsr-jt – „Zbožný vládca“) a v Manetónových Aigyptiakach v gréckej podobe Tosorthros. Za života bol známy pod menom Necerichet. Aj Manetó spomína istého Necherofa, v Turínskom zozname kráľov ako Nebka, ktorý by mal byť prvým vládcom dynastie. Mnohí egyptológovia sa dnes domnievajú, že Džoser bol prvým faraónom dynastie a upozorňujú na to, že poradie, v ktorom sú spomínaní Chufuovi predchodcovia na Westcarovom papyruse, naznačuje, že Nebka by mal byť umiestňovaný medzi Džosera a Huneja, nie pred Džosera. V nedávnej dobe poukázal anglický egyptológ Toby Wilkinson na fakt, že na pohrebných pečatiach na vstupe do hrobky faraóna Chasechemueja, posledného vládcu predchádzajúcej 2. dynastie, sa objavuje meno Džosera, nie Nebky. To by znamenalo, že Chasechemueja pochoval, a teda jeho nástupcom sa stal, Džoser[1].

Podľa Manethóna Džoser vládol Egyptu 29 rokov, zatiaľ čo Turínsky zoznam kráľov uvádza len 19 rokov. Pretože za Džoserovho života boli uskutočnené niektoré náročné stavebné projekty, najmä v Sakkáre, podľa niektorých musel faraón vládnuť aspoň po tri desaťročia. Manethónov údaj sa javí ako presnejší s ohľadom na Wilkinsonove dáta získané roku 2000 z Palermskej dosky, ktoré spomínajú začiatok aj koniec Džoserovho panovania. Wilkinson uvádza, že podľa Palermskej dosky vládol panovník „28 úplných alebo čiastočných rokov“[2].

Pretože manželka faraóna Chasechemueja, kráľovná Nimaethap, ako sa zdá, mala titul „Kráľova matka“, podľa niektorých bol Džoser jej synom a Chasechemuej bol jeho otcom. Z obdobia panovania Džosera sú známe tri ženské mená: Inetkaus, Hetefernebti a tretie, ktoré je na záznamoch nečitateľné. Jedna z týchto žien mohla byť jeho manželka, posledná jeho údajná matka Nimaethap.

Vstup do Džoserovho zádušného chrámu v Sakkáre

Džoser vyslal niekoľko vojenských výprav na Sinajský polostrov, ktorými si podmanil miestne obyvateľstvo. Rovnako tu ťažil tyrkys a meď. Je možné, že tiež ustálil južnú hranicu Egypta na prvom nílskom katarakte.

Niekoľko zlomkov nájdených v Iunu (Héliopolis) a Per-Hathore (Pathyris) spomína Džoserovo meno v súvislosti s výstavbou v týchto mestách. Ďalší nápis, ktorý tvrdí, že pochádza z Džoserových čias, ale v skutočnosti sa datuje iba do doby Ptolemaiovcov, rozpráva o tom, ako Džoser prestaval Chnumov chrám na ostrove Abu (Elefantiné), čím ukončil sedemročný hladomor v Egypte. Podľa niektorých ide iba o povesť, každopádne ale dokazuje, že aj dve tisícročia po faraónovej smrti si Egypťania pamätali na veľkého panovníka. Jeho najznámejšou pamiatkou je Stupňovitá pyramída, prvá svojho druhu, ktorá slúžila ako vzor pre ďalších faraónov.

Maľovaná vápencová socha faraóna Džosera v Egyptskom múzeu v Káhire je najstaršia známa egyptská socha životnej veľkosti. Bola objavená počas vykopávok v Sakkáre v rokoch 1924 – 1925. Dnes je na jej mieste v Sakkáre umiestnená kópia zo sadry.

• Ilustrovaná encyklopedie starého Egypta, Praha 1997.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Džoser

• Džoser (po anglicky)