Oxid meďný

Oxid meďný je anorganická zlúčenina mede so vzorcom Cu2O Je to jeden z hlavných oxidov medi, druhým je oxid meďnatý (CuO). Táto červeno sfarbená pevná látka je súčasťou niektorých antivegetatívnych farieb. Zlúčenina sa môže objaviť buď žltá alebo červená, v závislosti od veľkosti častíc.[1] Oxid meďnatý sa nachádza ako červenkastý minerál kuprit.

Oxid meďný
Oxid meďný
Oxid meďný
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec Cu2O
Vzhľad hnedočervená kryštalická práškovitá látka
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 143,1 u
Molárna hmotnosť 143,091 g/mol
Teplota topenia 1 235 °C
Teplota rozkladu 1 800 °C (odštepuje sa kyslík)
Hustota 6,0-6,15 g/cm3
Rozpustnosť vo vode:
nerozpustný
v polárnych rozpúšťadlách:
kyselina chlorovodíková
roztok amoniaku
roztok chloridu amonného
Termochemické vlastnosti
Entropia topenia 392 J/g
Štandardná zlučovacia entalpia -167 kJ/mol
Štandardná entropia 93,2 J K-1 mol-1
Štandardná Gibbsová energia -146 kJ/mol
Merná tepelná kapacita 0,445 J K-1 g-1
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
Vety H H302+332, H319, H410
Vety EUH žiadne vety EUH
Vety P P261, P264, P273, P280, P304+340+312, P391
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Škodlivá
látka
(Xn)		 Nebezpečná pre
životné prostredie
(N)
Vety R R22, R50/53
Vety S S2, S22, S60, S61
NFPA 704
0
2
1
Ďalšie informácie
Číslo CAS 1317-39-1
EINECS číslo 215-270-7
Číslo RTECS GL8050000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
 Chemický portál

Príprava

Oxid meďný sa môže vyrábať niekoľkými spôsobmi.[2] Najjednoduchšie je to priamou oxidáciou medi:

4 Cu + O2 → 2 Cu2O

Prísady ako voda a kyseliny ovplyvňujú rýchlosť tohto procesu, ako aj ďalšiu oxidáciu na oxid meďnatý. Vyrába sa tiež komerčne redukciou meďnatých roztokov oxidom siričitým. Vodné roztoky chloridu meďného reagujú so zásadou za vzniku rovnakého materiálu. Vo všetkých prípadoch je farba vysoko citlivá na procedurálne podrobnosti.

Pourbaixov diagram pre meď v nekomplexných médiách (anióny iné ako OH - neuvažované). Koncentrácia iónov 0,001 m (mol/kg vody). Teplota 25 ° C.

Tvorba oxidu meďného je základom Fehlingovho testu a Benediktovho testu na redukciu cukrov. Tieto cukry redukujú alkalický meďnatý roztok, na jasne červenú zrazeninu oxidu meďného.

Vytvára sa na postrieborných medených častiach vystavených vlhkosti, keď je strieborná vrstva porézna alebo poškodená. Tento druh korózie je známy ako červený mor.

Existuje málo dôkazov o hydroxide meďnom, o ktorom sa predpokladá, že rýchlo podlieha dehydratácii. Podobná situácia platí pre hydroxid zlatný a strieborný.

Vlastnosti

Oxid meďný je pevná diamagnetická látka. Pokiaľ ide o jeho koordinačné sféry, medené centrá sú 2-koordinované a oxidy sú tetraedrické. Štruktúra teda podobá v určitom zmysle polymorfnému oxidu kremičitému, a obe štruktúry majú podobne interpretovanú mriežku.

Oxid meďný sa rozpúšťa v koncentrovanom amoniaku roztoku za vzniku bezfarebného komplexu [Cu(NH3)2]+, ktorý sa ľahko oxiduje na vzduchu do modreho [Cu(NH3)4(H2O)2]2+, Rozpúšťa sa vo kyseline chlorovodíkovej, pričom vzniká CuCl2-. Zriedená kyselina sírová a kyselina dusičná produkujú síran meďný a dusičnan meďný.[3]

Oxid meďný degraduje na oxid meďnatý vo vlhkom vzduchu.

Polovodičové vlastnosti

V histórii polovodičovej fyziky, oxid meďný, je jednou z najviac študovaných látok, a mnoho experimentálnych polovodičových aplikácii bolo preukázané prvýkrát v tomto materiáli:

Najnižšie excitóny v oxide meďnom, sú extrémne dlhé; absorpčné čiary boli demonštrované s neV lineárnymi šírkami, čo je najužšia objemová excitačná rezonancia, aká bola kedy pozorovaná.[7] Súvisiace kvadrupólové polaritóny majú nízku skupinovú rýchlosť, ktorá sa blíži rýchlosti zvuku. V tomto médiu sa teda svetlo pohybuje takmer rovnako pomaly ako zvuk, čo vedie k vysokej hustote polaritónu. Ďalším neobvyklým znakom excitónov v základnom stave je to, že všetky primárne mechanizmy rozptylu sú kvantitatívne známe.[8] Oxid meďný bol prvou látkou, u ktorej bolo možné vytvoriť model rozširovania absorpčnej šírky pásma podľa teploty bez parametrov, ktoré umožňujú odvodiť zodpovedajúci absorpčný koeficient. Pomocou Oxidu meďného je možné dokázať, že vzťahy Kramers-Kronig sa nevzťahujú na polaritóny.

Aplikácia

Oxid meďný sa bežne používa ako pigment, fungicíd a ako prostriedok proti znečisteniu morských farieb. Usmerňovacie diódy založené na tomto materiáli sa priemyselne používajú už v roku 1924, dávno predtým, ako sa kremík stal štandardom. Oxid meďný je tiež zodpovedný za ružovú farbu v pozitívnom Benediktovom teste.

Pozri aj

Referencie
  1. N. N. Greenwood, A. Earnshaw, Chemistry of the Elements, 2nd ed., Butterworth-Heinemann, Oxford, UK, 1997.
  2. H. Wayne Richardson "Copper Compounds in Ullmann's Encyclopedia of Industrial Chemistry 2002, Wiley-VCH, Weinheim. DOI:10.1002/14356007.a07_567
  3. D. Nicholls, Complexes and First-Row Transition Elements, Macmillan Press, London, 1973.
  4. L. O. Grondahl, Unidirectional current carrying device, Patent, 1927
  5. L. Hanke, D. Fröhlich, A.L. Ivanov, P.B. Littlewood, and H. Stolz "LA-Phonoritons in Cu2O" Phys. Rev. Lett. 83 (1999), 4365.
  6. L. Brillouin: Wave Propagation and Group Velocity, Academic Press, New York City, 1960.
  7. J. Brandt, D. Fröhlich, C. Sandfort, M. Bayer, H. Stolz, and N. Naka, Ultranarrow absorption and two-phonon excitation spectroscopy of Cu2O paraexcitons in a high magnetic field, Phys. Rev. Lett. 99, 217403 (2007). DOI:10.1103/PhysRevLett.99.217403
  8. J. P. Wolfe and A. Mysyrowicz: Excitonic Matter, Scientific American 250 (1984), No. 3, 98.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Copper(I) oxide na anglickej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.