Veľký Šariš

Pohľad na mesto

Mesto Veľký Šariš sa rozprestiera v juhovýchodnej časti Spišsko-šarišského medzihoria v jeho podcelku Šarišské podolie so Šarišským vrchom. Mesto sa rozkladá na najnižšie položenej časti územia, na riečnej nive Torysy, iba západná časť prilieha k stráni. V západnej časti je situované staré mesto, vo východnej sa rozprestiera nové mesto s priemyselnou zástavbou. Rozloha chotára je 3 534 ha.

Najnižším miestom je dno Torysy v prelome Dúbrava - Bikoš s nadmorskou výškou 255 m n. m. Najvyšším miestom je Šarišský vrch - 570,1 m n. m. V širšom okolí je najvyšším vrchom Stráž (739,5 m n. m.) a Lysá Stráž (696,4 m n. m.). Osou územia je rieka Torysa vytvárajúca širokú dolinu. Z významnejších prítokov z pravej strany je Pajtovský potok a Šarišský potok. Z ľavej strany potok Dzikov.

Geologická stavba mesta Veľký Šariš prešla vývojom od paleogénu až po kvartér. Prevažnú časť územia tvoria fluviálne sedimenty (typické pre obdobie kvartéru), nachádzajúce sa v centrálnej časti katastra, ktorým preteká významný vodný tok Torysa. Ide predovšetkým o litofaciálne nečlenené nivné hliny, alebo piesčité až štrkovité hliny dolinných nív a nív horských potokov. Druhou najväčšou geologickou jednotkou pokrývajúcu časť mesta je prešovské súvrstvie, ktoré sa nachádza vo východnej časti katastra (v časti Kanaš). Zaraďujeme ho do obdobia neogénu. Toto súvrstvie z hľadiska zloženia zastupujú prachy, pieskovce, tufy a zlepence. Ďalšou geologickou jednotkou charakteristickou tento kataster je zuberecké súvrstvie, ktoré sa nachádza v južnej časti. Súvrstvie tvoria najmä ílovce, siltovce a pieskovce a patrí do obdobia paleogénu. Zaujímavá geologická stavba sa nachádza aj pod najkrajšou dominantou Veľkého Šariša, ktorou je Šarišský hradný vrch. Podložie tejto hradnej zrúcaniny tvoria deluviálne sedimenty (litofaciálne nerozlíšené svahoviny a sutiny) z obdobia kvartéru a taktiež hutianske súvrstvie, ktoré tvoria prevažne ílovce z obdobia paleogénu. Avšak samotný hradný vrch predstavuje extruzívny dóm hypersténicko-amfibolických andezitov, ktorý patrí do skupiny neogénnych a kvartérnych vulkanitov. 

• Mľinska džurka - historický parný rušeň umiestnený na podstavci vedľa železničnej stanice. Ide pravdepodobne o najstarší parný rušeň s normálnym rozchodom (1435 mm) na Slovensku. Bol vyrobený mníchovskou továrňou na lokomotívy Krauss & comp. roku 1882 pod výrobným číslom 1082 a typovým označením XXXIIb. Dvojnápravový rušeň bol určený pre Nagy Saroser Künstmühle (Veľkošarišský mlyn). Vykonával posunovacie práce na mlynskej vlečke do šesťdesiatych rokov minulého storočia. Po Druhej svetovej vojne krátku dobu premával na trati Prešov - Lipany.

Umelecká škola (na poschodí)

• Základná umelecká škola - (alebo “stará škola“) je škola vyučujúca hudobnú výchovu na hudobných nástrojoch (klavír, keyboard, gitara...). Vyučuje sa tam aj výtvarný krúžok. Budova bola založená a postavená v roku 1902. V budove je aj knižnica (na prízemí).

Mesto vydáva mesačník Veľkošarišan.

Od roku 2008 tu pôsobí aj tanečný súbor moderného a scénického tanca pod názvom Tanečné divadlo Bodies.

Stavby

Mľinska džurka

Šarišský hrad

• Grybów, Poľsko
• Nyírtelek, Maďarsko
• Rakošino, Ukrajina

• Zoznam kultúrnych pamiatok vo Veľkom Šariši

• Stránka mesta
• Stránka o hrade Šariš
• www.apsida.sk - profil Kostola sv. Jakuba
• www.apsida.sk - profil Kaplnky sv. Kunhuty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veľký Šariš

• Oficiálna stránka