Šarišská Trstená

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1345, kedy bola súčasťou panstva Komloš, teda súčasnej obce Chmeľovec.

Udalosti ohraničenia majetkov hradného panstva Šebeš v roku 1345 sa z poverenia uhorského kráľa Ľudovíta I. zúčastnil aj zeman Mikuláš, syn Dominika z Nadveja. Používanie názvu tejto dediny v prídomku Mikuláša dokazuje nielen vlastníctvo majetku, ale najmä to, že Mikuláš býval v tunajšej kúrií. Z toho je zrejmé, že miestne sídlisko jestvovalo už pred rokom 1345.

Zeman Mikuláš s bratmi Jakubom a Vavrincom v roku 1351 použili v predikáte názov dediny Chmeľovec a ďalej listina uvádza vtedajší názov Chmeľovca a Nadveja v stotožňujúcom spojení. Zo vzájomnej zemepisnej polohy oboch dedín a ich názvov vyplýva, že Nadvej vznikol na pôvodnom majetku Komloš a bol mladším sídliskom ako Komloš. Nadvejskí zemania nepochybne pochádzali z rozvetvených komlošských zemanov, pričom Nadvej vznikol ako zemianska osada, resp. dedina. Na popud zemanov ju vybudovali poddaní z Komloša v druhej polovici 13. alebo začiatkom 14. storočia.

V písomnostiach zo 14. – 16. stor. sa vyskytuje pravidelne pod maďarským názvom Nadfó zloženom zo slov: nád = trstina a fó = vyšný, horný. Názov vznikol opisom zemepisnej polohy majetku resp. sídliska ležiaceho v hornej časti údolia tunajšieho potoka. Nemožno pochybovať o tom, že maďarský názov Nadveja vytvorili miestni zemania. Z maďarského názvu vznikol fonetickou úpravou slovenský názov Nadvej.

V roku 1600 sídlisko tvorilo 5 kúrií miestnych zemanov. V rokoch 1715 – 1720 tu postupne hospodárilo 5 – 2 poddanské domácnosti, v roku 1828 bolo 5 domov a 43 obyvateľov, v roku 1900 bolo 72, v roku 1970 208 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom.

V roku 1911 sa na východnom konci obce, kde sa nachádza miestny cintorín postavila pre obyvateľov kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Po vzniku 1. československého štátu obec v roku 1928 zmenila názov na Nadvej. Po skončení druhej svetovej vojny, v ktorej bojovalo mnoho obyvateľov z obce sa v roku 1948 prijal terajší názov Šarišská Trstená.

Po nástupe komunistov sa v roku 1960 založilo Jednotné roľnícke družstvo (JRD). V ňom v nasledujúcich desaťročiach pracovala väčšina obyvateľov. V tomto období sa začalo uvažovať o výstavbe kostola, keďže obyvatelia museli cestovať za bohoslužbami niekoľko kilometrov do susedných dedín.

Pohľad na Kostol Krista Kráľa, ktorý je symbolom obce.

Zmena nastala najmä zásluhou Dubčekovej éry a prvého slovenského diplomata v službách svätej stolice, rodáka Mons. Štefana Fogaša a miestnych obyvateľov, ktorý sa podieľali na stavbe prvého a jediného kostola v obci. S výstavbou sa začalo koncom 60-tych rokov a samotný kostol bol postavený v roku 1970.

Samotný diplomat mal komplikovaný vstup do rodnej krajiny, no v rokoch 1970, 1971 a 1972 využil diplomatický pas a prišiel na návštevu rodnej zeme. Posviacky nového kostola zasväteného Kristovi Kráľovi sa však nedožil. 28. marca 1974 prišla správa z Paríža, že vo veku 49 rokov Monsignore Štefana Fogaša náhle zomrel. Po intervencii Vatikánu na veľvyslanectve ČSSR v Taliansku, bol udelený súhlas na prevoz telesných pozostatkov do rodnej vlasti, no z nejasných príčin to neskôr odvolalo a tak deň pred pohrebom bol nakoniec prevezený do Ríma, kde ho pochovali. Pól rol roka po jeho smrti bol nakoniec kostol posvätený.[4] Po 33-troch rokoch, 12. decembra 2007 o 15:00 za prítomností vtedajšieho košického arcibiskupa Mons. Alojza Tkáča boli jeho pozostatky prevezené a uložené pri vstupe na miestny cintorín.[5][6]

Po páde komunistického systému prešlo JRD do konkurzu a neskôr zaniklo. V roku 1994 začal budovať nový obecný úrad a kultúrny dom. Ten je prístupný na miestne kultúrne udalosti a slávnosti od roku 2009, k jeho kompletnému dokončeniu došlo o päť rokov neskôr samozrejme aj vďaka štrukturálnym fondom z Európskej únie, ktoré sa začali využívať hlavne po roku 2010.

V roku 2010 sa teda postupne začala realizovať výstavba miestnej kanalizácie spolu s prvou etapou chodníkov, kedy sa postavilo vyše 200 metrov a tým sa spojil cintorín s centrom dediny. V roku 2011 sa chodníka dočkala aj západná strana obce, ktorou ide hlavná cesta III/3456. V tomto prípade sa postavilo približne 150 metrov a spojil sa západný koniec obce s miestnou zastávkou autobusovej dopravy. V tom istom roku sa v južnej časti obce, v blízkosti obecného úradu začala budovať aj prvá bytová jednotka v obci. Tá bola dokončená v roku 2012 spolu s multifunkčným ihriskom na letné športy.[7] V roku 2014 sa dokončila aj druhá bytovka, ktorá prispela k nárastu obyvateľstva v obci a urobila sa aj rekonštrukcia zastávky a parku.

Podľa informácií zo stránky obecného úradu je v pláne: 1. Prístupová komunikácia k OcÚ 2. Detské dopravné ihrisko 3. Príprava novej miestnej komunikácie - oblasť Šilky (vrátane kanalizácie, vodovodu, verejného osvetlenia, chodníkov, plynu a el. siete) 4. Kamerový systém a zabezpečovacie zariadenie[8]

• kaplnka sv. Jána Nepomuckého (1911)
• rímsko-katolícky kostol Krista Kráľa (1969)

• Mons. Štefan Fogaš - prvý slovenský diplomat pôsobiaci v službách svätej stolice.
• Mons. Jozef Krištof - slovenský kňaz pôsobiaci v službách svätej stolice.