Ličartovce
Ličartovce sú obec na Slovensku v okrese Prešov. Sú známe úspechmi futbalového klubu FC Steel Trans Ličartovce v deväťdesiatych rokoch 20. storočia a prvých rokoch 21. storočia.
| Ličartovce | |||
| obec | |||
 Kostol sv. Martina a časť kaštieľa | |||
|
|||
| Pôvod názvu: Licardi, Likardii, Lycherd, Licartowce, Licartovce maď. Licsért | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj | ||
| Okres | Prešov | ||
| Región | Šariš | ||
| Nadmorská výška | 282 m n. m. | ||
| Súradnice | 48°52′35″S 21°14′41″V | ||
| Rozloha | 8,29 km² (829 ha) [1] | ||
| Obyvateľstvo | 991 (31. 12. 2019) [2] | ||
| Hustota | 119,54 obyv./km² | ||
| Prvá pís. zmienka | 1249 | ||
| Starosta | Mária Ščepitová[3] (nezávislá) | ||
| PSČ | 082 03 (pošta Lemešany) | ||
| ŠÚJ | 524760 | ||
| EČV | PO | ||
| Tel. predvoľba | +421-51 (-7931-) | ||
 Poloha obce na Slovensku  Poloha obce na Slovensku
| |||
 Poloha obce v rámci Prešovského kraja Poloha obce v rámci Prešovského kraja
| |||
| Wikimedia Commons: Ličartovce | |||
| Webová stránka: licartovce.ocu.sk | |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
| |||
Polohopis
Obec Ličartovce leží v údolí rieky Torysy v nadmorskej výške okolo 243 metrov nad morom. Obec Ličartovce má dobrú polohu, leží približne v prostriedku medzi mestami Košice a Prešov. Občania využívajú autobusovú aj vlakovú dopravu. Obec patrí do Košicko-prešovskej aglomerácie, čo je najväčšia aglomerácia na Slovensku a kde žije 555 800 obyvateľov.
Vzdialenosť do najbližsích obcí
- Drienovská Nová Ves (2,1 km)
- Obišovce (2,1 km)
- Drienov (2,5 km)
- Kendice (4,2 km)
- Petrovany (4,4 km)
- Lemešany (4,4 km)
- Ruské Pekľany (4,7 km)
Demografia
- Počet obyvateľov k 31. 12. 2004 spolu 947 – muži 535
- ženy 412 Predproduktívny vek (0 – 14) spolu 166
- Produktívny vek (15 – 54) ženy 227
- Produktívny vek (15 – 59) muži 355
- Poproduktívny vek (55+Ž, 60+M) spolu 199
- Celkový prírastok (úbytok) obyv. spolu 6 (muži 3, ženy 3)
Infraštruktúra
- Predajňa potravinárskeho tovaru
- Pohostinské odbytové stredisko
- Zariadenie pre údržbu a opravu motorových vozidiel
- Knižnica
- Futbalové ihrisko
- Rozvodná sieť plynu
- Vlaková zastávka
- Materská škola
- Základná škola
Symboly obce
- Erb
- znak
- vlajka
- ...
Dejiny
Ličartovce teda patria k starobylým slovenským dedinám, jestvujúcim pred 9. – 11. storočím. Je predpoklad, že na blízkom mieste Ihriska sa aj tunajší obyvatelia zúčastňovali predkresťanských kultových obradov v uvedenom období. V 14. a v prvej polovici 15. storočia patrili Ličartovce drienovskej vetve Abovcov. V roku 1427 boli sedliacke domácnosti okrem richtárovej zdanené od 10 port (resp. domov), takže Ličartovce boli stredne veľkou dedinou. V roku 1600 malo sídlisko 9 obývaných poddanských domov. Po miernom úbytku domov boli Ličartovce koncom 16. storočia malou dedinou s výlučne poddanským obyvateľstvom.
Prvý raz sa spomína obec Ličartovce v listine z roku 1249, v ktorej kráľ Belo IV. daroval istému zemanovi majetok v doline Svinky, ktorý na východnej strane susedil s chotárom Ličartoviec. Z tejto správy ale vyplýva, že miestne sídlisko už jestvovalo dávnejšie, keď pred rokom 1249 k nemu patril susediaci majetok.
Prehistória obce
Archeologickým prieskumom boli odhalené stopy po slovanských sídliskách a črepy slovanskej keramiky pri Drienove, Kendiciach a Ličartovciach z 10. – 12. storočia. O slovanských predkoch na území Ličartoviec existujú tiež doklady z 8. – 9. storočia. Ako tvrdí profesor Budinský-Krička: “Na hradištnú – slovanskú kultúru sa tu prišlo v Drienove, v Kendiciach, Šváboch, Prešove Šarišských Michaľanoch, Finticiach, Kapušanoch, Geraltove, na Hradisku a najnovšie v Mirkovciach, Šarišských Sokolovciach a Ostrovanoch. Nad kotlinou Svinky susediacej sprava s Toryskou kotlinou sa zistilo slovanské osídlenie na hradisku „Stráže“ nad Obišovcami a v Ličartovciach“.
Do 11. – 12. storočia sa v tomto priestore nachádzajú hradiská – valmi opevnené vyvýšené plošiny, ktoré slúžili ako útočištia pred nepriateľmi aj ako kultové obradné miesta predkresťanského slovanského náboženstva. Doklad o takýchto náboženských obradoch konaných na ihriskách sa doteraz zachoval iba v názve miesta pri Ličartovciach. Je teda predpoklad, že na blízkom mieste Ihriska sa tunajší obyvatelia zúčastňovali na predkresťanských obradoch.
Prvá písomná zmienka
Prvý raz sa spomína obec Ličartovce v listine z roku 1249, v ktorej kráľ Belo IV. daroval istému zemanovi majetok v doline Svinky, ktorý na východnej strane susedil s chotárom Ličartoviec. Z tejto správy ale vyplýva, že miestne sídlisko už jestvovalo dávnejšie, keď pred rokom 1249 k nemu patril susediaci majetok. Ďalej sú Ličartovce spomenuté v listine z roku 1284 kedy Ladislav IV. vrátil Petrovi z Drienova majetky, ktoré mu údajne zobrali vlastníci susedných majetkov. Medzi vrátenými bol aj majetok Igliche, na ktorom mohlo byť sídlisko. Tento majetok je spomenutý ešte aj listinou z roku 1435, ktorá uvádza jeho názov presnejšie ako Igricze. Podľa uvedených správ majetok patril šlachticom z Drienova, v okolí ktorého sa nachádzal. Prieskumom chotárnych názvov sa zistilo, že doteraz živý názov Ihriska sa vzťahuje na majetok v chotári Ličartoviec.
Podoby názvu obce
Podoby názvu obce v priebehu dejín:
Stredovek a novovek
V 14. a prvej polovici 15. storočia patrili Ličartovce drienovskej vetve Abovcov. Neskôr boli ich vlastníkmi šlachtici z Budimíra, Ploského, rodina Muladiovcov a mesto Košice. V roku 1427 boli sedliacke domácnosti okrem richtárovej rozdelené do desiatich port takže Licartovce v tom čase boli stredne veľkou dedinou. Neskôr väcšina sedliakov stratila pozemky a stali sa z nich želiari. V rokoch 1567 a 1588 sedliakov zdanili od 3,5 a 1,5 porty pričom v roku 1567 tri domácnosti hospodárili na celých a tri na polovičných usadlostiach, v tých rokoch tu žilo aj šesť želiarských domácností. Na konci 16. storočia boli teda Ličartovce iba malou dedinou.
V roku 1792 bola táto dedina majetkom kráľovského fiškusa, od ktorého odkúpil tento majetok Koloman Piller, ktorý ho vlastnil až do vyvlastnenia po druhej svetovej vojne. V roku 1736 bola prestavaná a rozšírená pôvodná budova budúceho kaštieľa. Je postavený na spôsob východoslovenských renesančných kaštieľov s nárožnými vežami a atikami. Má barokovo-klasicistickú fasádu a neskôr zabudovaný erb. V dvore sa nachádza aj pomerne vzácna neoklasicisticko-secesná socha ženy – Vesny z liatej kameniny, ktorej autorom je L. Keiser z Zurichu. Počas 2. svetovej vojny tu bol ubytovaný nemecký generálny štáb a po roku 1945 je v ňom zriadená ozdravovňa, neskôr nemocnica a napokon psychiatrické oddelenie pre mužov, ktoré pod rôznymi názvami funguje dodnes.
Kronika obce
Kronika obce Ličartovce je písaná od 1.5.1934. Prvým kronikárom bol správca školy Š. Bachinger, od roku 1942 do roku 1947 kroniku viedol riaditel tunajšej školy J. Tatran.
Kaštieľ
Kaštieľ v Ličartovciach je historizujúca stavba, ktorá vznikla prestavbou a rozšírením pôvodnej stavby vystavanej tunajšími zemepánmi v roku 1736. V sparkovanom dvore je umiestnená plastika Vesny. Je to vzácny umelecký predmet, neoklasicistická secesná socha z Zürichu. Počas 2. sv. Vojny v roku 1944 bol v kaštieli ubytovaný nemecký generálny štáb. Hneď po ukončení vojny v roku 1945 sa prikročilo k parcelácii veľkostatkov. Jeho posledným vlastníkom bol Dr. Dezider Piller. Les a kaštieľ preberá štát, ornú pôdu o výmere 240 ha dostávajú jednak deputátnici a jednak malorolníci.
Kaštieľ je opravený a bola v ňom zriadená ozdravovňa a neskôr nemocnicna. V roku 1954 bolo zriadené psychiatrické oddelenie pre mužov, neskôr pre ženy. V roku 1971 kapacita kaštieľa nepostačovala, preto v priebehu dvoch rokov bol postavený nový pavilón pre 50 pacientov. V roku 1980 bolo v ústave 141 obyvateľov. V roku 1996 bola nemocnica prestahovaná do nových priestorov v Prešove.
Základná škola
Od roku 1883 do roku 1931 bola v Ličartovciach Rímskokatolícka erárna cirkevná škola. Školská budova stále v strede obce. Bola to malá stará budova nevyhovujúca pre výučbu. V roku 1931 Ministerstvo školstva a národnej osvety vyhovelo žiadosti obecného zastupiteľstva a povolilo zriadiť dvojtriednu Štátnu ľudovú školu v Ličartovciach. Bola naďalej umiestnená v starej budove, ktorá bola v roku 1934 opravená.
Pozemok na stavbu novej školy bol obci pridelený z veľkostatku Dr. D. Pillera, ktorý sa ho chcel dobrovoľne vzdať, Štátnym pozemkovým úradom na základe výnosu najvyššieho správneho súdu o výmere 2000 štvorcových siah.
O 1. 9. 1944 do 1. 3. 1945 bola škola obsadená nemeckými vojakmi, takže výuka v tom čase bola prerušená. Počas prechodu frontu boli školské pomôcky a učebnice zničené. S vyučovaním sa začalo 1. 3. 1945, takže v školskom roku 1944/45 sa vyučovalo iba 4 mesiace.
Od roku 1991 pracoval na škole folklórny krúžok po vedením manželky riaditeľa školy Ľ. Križovenskej.
Druhá svetová vojna
V roku 1941 bol do koncentračného tábora deportovaný jediný ličartovský žid s rodinou – Lazar Beck. O svoju živnosť bol pripravený v roku 1941 [5]
Materská škola
Toto predškolské zariadenie v Ličartoviciach začalo svoju činnosť 1. 11. 1952 v miestnosti Národnej školy s dennou dochádzkou 20 detí. Po otvorení novej školskej budovy v roku 1962 bola daná dňom 17. 4. 1963 do prevádzky dvojtriedna MŠ s celodennou opaterou a stravou s kapacitou 50 detí.
S výstavbou novej MŠ na pozemku v blízkosti ZŠ sa začalo v roku 1977. Dňa 1. 9. 1981 bola daná do užívania moderná MŠ.
Najnovšie dejiny
V priebehu roku 1943 vystaval občan Ján Sabol, obchodník a krčmár novú budovu, v ktorej zriadil obchod a krčmu. V tom istom roku bola vykonaná regulácia obecného potoka, zároveň bola opravená štátna cesta cez obec. V roku 1947 začína do obce pravidelne dochádzať pošta a bol tiež zavedený telefón. Sčítaním ľudu k 1.3.1950 bol zaznamenaný počet obyvateľov obce 535. V roku 1953 sa v údolí rieky Svinka začína s výstavbou rekreačných chát jednotlivcami aj podnikmi. V roku 1959 sa rozšírilo nepostačujúce verejné osvetlenie v obci a o rok neskôr prebehla výstavba rozhlasu po celej obci, taktiež bol zradený obchod so samoobsluhou. V roku 1962 pokračuje výstavba telefónnej siete v obci. Ústredňa je montovaná do novej školy pre 30 účastníkov. Zdravotné stredisko pre občanov Ličartoviec bolo k dispozícii v Drienovskej Novej Vsi, pri Tehelni. Na odborné vyšetrenia a pre hospitalizáciu im slúžila nemocnica v Prešove. V roku 1964 bol v investičnej akcii Jednoty Prešov postavený pri kultúrnom dome hostinec o rozmere 6 x 13 m.
Problémy s pitnou vodou
V roku 1972 sa objavili problémy s nevyhovujúcou vodou v škole, ale aj v celej obci. V roku 1973 bolo potrebné rozšírit telefónnu siet a napojit obec priamo na sídlo okresu Prešov.
Keďže Ličartovcanov dlho trápi problém kvalitnej vody, obecný úrad podal v roku 1993 žiadost o vydanie stavebného povolenia na výstavbu vodovodu a kanalizácie. Bol vypracovaný projekt, ktorý uvažoval s napojením na Starinu, nakoľko aj ďalšie vrty nepriniesli očakávaný výsledok. V roku 1995 bol existujúci projekt na výstavbu vodovodu prehodnotený so zmenou napojenia na vodný zdroj, nakoľko v obci bol získaný vyhovujúci vodný zdroj a bol znížený financný náklad. V roku 1996 bola začatá výstavba obecného vodovodu, ktorá v súčasnosti pre nedostatok financných prostriedkov stagnuje. V roku 1998 Obecný úrad Ličartovce objednal vypracovanie projektu na výstavbu kanalizácie a čističky odpadových vôd, ktorý rieši odkanalizovanie nielen domácností, ale aj všetkých subjektov, ktoré sa v obci nachádzajú. Od roku 1995 prebieha výstavba Domu smútku na miestnom cintoríne. Na túto stavbu OcÚ úcelové prostriedky neboli pridelené.
Dialničný úsek D1
Koncom roku 1977 sa začala výstavba dialničného úseku D1 medzi Prešovom a Košicami. Boli vyvlastnené mnohé poľnohospodárske majetky. Malou satisfakciou boli vzniknuté pracovné príležitosti.
Náboženstvo
Doklady o cirkevnom živote miestnych obyvateľov pochádzajú z archívu košickej Arcidiecézy. V rokoch 1749 – 1755 rímskokatolícky kostol sa v obci nenachádzal. Veriaci sa zhromažďovali na bohoslužby a obrady v kaplnke veľkostatku, ktorú spravovala grófka Juliana Medňanská. Sväté omše prichádzal vysluhovať kaplán z Drienova. Príslušnosť miestnych obyvateľov k náboženskému vyznaniu bola v tom čase nasledovná:
| Dospelí | Deti | |
|---|---|---|
| Rímskokatolíci | 114 | 30 |
| Gréckokatolíci | 24 | 9 |
| Evanj. Ausb. vyzn. | 38 | 14 |
V obci bol v tej dobe drevený gréckokatolícky chrám (cerkev). Vybudovali ho evanjelici bez zasvätenia patrónovi. Bol v ňom kamenný oltár, lavice neboli, chórus bol drevený bez orgánu, zvonica bola drevená.
Rímskokatolícky kostol zasvätený sv. Martinovi, biskupovi bol postavený v roku 1820 v tradíciach barokovo-klasicistického slohu, renovovaný v roku 1861 a v roku 1937. V roku 1937 zakúpili občania hlavný oltár Sv. Martina. Vyhotovil ho bardejovský majster P. Grešák. Celú sumu si občania zložili z dobrovoľných darov. Pred kostolom je postavený drevený a poniže kostola kamenný kríž. V roku 1946 bolo do kostola zavedené elektrické osvetlenie, v roku 1957 bola vykonaná oprava kostola a to: výmena krovu v zadnej časti a bol daný nový plech na strechu. Na podlahu bola daná keramická dlažba. Tiež bola vyspravená vonkajšia omietka a nástrek vonkajšej fasády.
Z iniciatívy správcu fary vdp. Jána Sedláka rád Kapucínov za prispenia občanov Ličartoviec aj susedných obcí zakúpil dom č. 113 pre potreby rehole. Dňa 5.9.1996 bola slávnostná vysviacka Domu kapucínov.
Podľa sčítania v roku 2011 je obec väčšinovo katolícka. 80% obyvateľov obce sa hlási ku rímskokatolíckej cirkvi a 4% sa hlásia ku gréckokatolíckej cirkvi. Menšinovými konfesiami sú pravoslávie, luteranizmus a kalvinizmus. 5 percent občanov sa nehlási ku žiadnemu vierovyznaniu. U približne desatiny nebolo vierovyznanie zistené.[6]
Kultúra
Kultúrny a spoločenský život v Ličartovciach sa odvíjal od činnosti miestnych správcov školy, učiteľov ale aj od aktivity občanov, ktorá k nemu mali vrelý vzťah. V roku 1937 majú občania preplatené tieto noviny a časopisy: Svätá rodina, Mladý život, Plameň, Pútnik, Naše noviny, Srdiečko, Slov. Orol, Apoštolát, Posol, Božské Srdce, Azet, Novosti, Hlas slovenských železničiarov, Jednota slovenských železničiarov, Slovenský ľud, Slovenský včelár, Lovec, Hlasy z misií, Serafínsky svet, Svojpomoc, Slovák a Slovenská pravda v počte 161 výtlačkov.
Ochotníci hrali hrali divadelné predstavenia, so záujmom boli vypočuté prednášky a počúvali rozhlas, ktorý bol v miestnej škole.
V novembri 1939 bola utvorená miestna kultúrna komisia Matice Slovenskej v obci. Jej úlohou bolo starať sa o ľudovýchovu podľa smerníc Matice slovenskej. Od roku 1950 sa v obci začali premietať filmy z čsl. štátneho filmu s cieľom kultúrneho povznesenia obce. Na vianoce roku 1951 miestna mládež zahrala divadelnú hru „Statočný valach“. V roku 1956 dvakrát mesačne dochádza do obce pojazdné kino. Premietalo sa v miestnej škole za veľkej účasti občanov. Prvý televízny prijímač pre obec zakúpilo JRD v roku 1959 (bol umiestnený v škole).
Dňa 20.1.1961 vyšlo prvé číslo miestnych novín pod názvom „Ličartovský spravodaj“. Vychádzali 2x mesačne v počte 150 výtlačkov.
V roku 1962 MNV otvoril stále kino, v ktorom sa premietali filmy pravidelne 2x týždenne, vo štvrtok a v nedeľu večer pre dospelých, v nedeľu popoludní pre deti. Premietalo sa v starej škole.
Počnúc rokom 1993 z iniciatívy členov MS každoročne v máji občania Ličartoviec si pripomínajú a oslavujú Deň matiek. Slávnosť pripravuje obecný úrad spolu s miestnym výborom Matice Slovenskej. Začína sa na cintoríne Májovou pobožnosťou a položením kytičiek na hroby matiek a ostatných mám, príbuzným účastníkov osláv. Slávnosť pokračuje kultúrnym programom s milými príspevkami detí z MŠ a ZŠ, ktoré s nimi nacvičia ich učitelia a učiteľky.
Šport
Samostatná stránka o futbale v Ličartovciach
Zo zachovaných písomných záznamov zisťujeme, že v Ličartovciach sa mládež mala možnosť venovať športu v rámci športového klubu už v roku 1930. V obecnej kronike je zaznamenané, že v novembri 1950 založila miestna mládež športový klub SOKOL, ktorý mal na začiatku 40 členov. V roku 1959 bolo zriadené nové ihrisko na ploche 1,5 ha v južnej časti obce. Úpravu ihriska si robila mládež brigádnicky. V roku 1962 je mládež organizovaná v TJ Družstevník Ličartovce. V okresnej súťaži obsadil futbalový oddiel 3. miesto.
V roku 1973 pri oslavách 40-teho výročia TJ v obci bolo do užívania odovzdané dobre vybavené futbalové ihrisko, šatne, umývarne a klubovňa.
Na začiatku roka 1992 TJ Družstevník Ličartovce stratila svoju identitu a prešla pod firmu PLASTT Ličartovce. O rok neskôr firma PLASTT žiada OcÚ o finančnú výpomoc na výstavbu osvetlenia ihriska. Poslancami navrhnutá čiastka 100.000,- Sk bola v skutočnosti aj poskytnutá pre tento účel.
Domov sociálnych služieb
DSS sa nachádza priamo v obci v malebnom prostredí parkov a alejí. Účelom zariadenia je poskytovanie komplexnej sociálnej starostlivosti, t. j. stravovanie, zaopatrenie, poradenstvo, záujmová činnosť, kultúrna činnosť, pracovná terapia, rekreačná a rehabilitačná činnosť.
Sociálna starostlivosť pre klientov sa v našom zariadení poskytuje od 1.9.1966, kedy Okresným národným výborom v Prešove bol zriadený Ústav sociálnej starostlivosti pre dospelých. Súčasným zriaďovateľom je Prešovský samosprávny kraj.
DSS Ličartovce pozostáva z dvoch navzájom prepojených pavilónov /pavilón "A" a pavilón "B"/. Pavilón "A" bol postavený v roku 1973 a k nemu následovne v roku 1998 realizovaná nadstavba a zároveň novostavba pripojená v pravom uhle, kde vznikol pavilón "B". Táto stavba je architektonicky veľmi pekne pričlenená k jestvujúcemu objektu a spolu s pôvodnými stavbami, upraveným parkom a ovocným sadom vytvára krásny komplex, na ktorý môžeme byť právom hrdí. Do roku 1998 patril k zariadeniu aj priľahlý kaštieľ, na ktorý si v rámci reštitúcie uplatnili nárok pôvodní majitelia.
Zariadenie poskytuje sociálnu starostlivosť 100 klientom (mužom), prevažne s duševnými poruchami a poruchami správania, ktorým rodina nie je schopná zabezpečiť ich opodstatnené nároky v prirodzenom prostredí. Na základe diagnostikácie sú klienti zaradení do skupín, v ktorých je poskytovaná sociálno-readaptačná činnosť, spojená s rozvojom ich možností a schopností. Klientom je poskytované ekonomické zabezpečenie a slušná životná úroveň. Každý klient na základe solventnosti má právo na plnenie nadštandardných požiadaviek /špeciálne nákupy, návštevy kultúrno-spoločenských športových podujatí a iné/.
Proces transformácie, ktorý prebieha v tomto štádiu chápeme ako zmenu filozofie k profesionálnemu prístupu poskytovania sociálnej pomoci a prostredníctvom našich služieb sa pripájame k cieľom požadovanej úrovne stupňa reprezentácie Prešovského samosprávneho kraja.[7]
Významné osobnosti
- Doc. RNDr. Anton Jurko, CSc.
- Viera Bachingerová
Príroda
Ličartovce ležia v Košickej kotline v doline Torysy. Nadmorská výška v strede obce je 220 m n. m. a v chotári 213 – 466 m n. m.
Rovinatý až vrchovinný povrch chotára tvoria štvrtohorné náplavy Torysy, uloženiny centrálnokarpatského flyšu; prvohorné zlepence, bridlice, droby a druhohorné kremence.
Chotár je odlesnený iba vo východnej časti, v západnej časti je súvislý les (dub, buk, breza). Má nivné illimerizované, hnedozemné a hnedé lesné pôdy. Je tu sírouhlíkový minerálny prameň.
Pri kaštieli je dendrologická rezervácia v malom, pomerne dobre zachovanom prírodnom parku z roku 1836 s početnými cudzokrajnými druhmi. Park v roku 2019 prešiel zásadnými úpravami.
Zdroj
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- maďarsky Licsért
- - Likvidácie živností a podnikov Židov - Ústav pamäti národa [online]. www.upn.gov.sk, [cit. 2019-12-16]. Dostupné online.
- SODB 2011 [online]. census2011.statistics.sk, [cit. 2019-07-02]. Dostupné online.
- http://www.dsslicartovce.sk/index.htm
- KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1977. 517 s.
